ých) zbraní a ich nosičov na území tejto krajiny. Rozpútal tak ďalšiu krízu vo vzťahoch medzi ním a OSN (a predovšetkým USA), pretože už minulú stredu vypovedal z krajiny všetkých amerických expertov UNSCOM. Niektorí významní členovia amerického Kongresu dokonca začali volať po vojenskej intervencii.
Aj keď situácia sa zdá byť mimoriadne dramatická, žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Saddám Husajn už od začiatku činnosti UNSCOM, ktorá bola vytvorená v dôsledku vojny v Perzskom zálive, čas od času hodil expertom pracujúcim na území svojej krajiny nejaké to poleno pod nohy. Zvyčajne práve v čase, keď členovia misie oznámili, že sú len na krok od odhalenia nových informácií o vývoji, výrobe alebo skladovaní biologických, chemických alebo radioaktívnych látok. Napríklad v marci minulého roku zabránil členom misie vo vstupe do budovy ministerstva vodného hospodárstva, v ktorej sa nachádzali dôležité informácie o tajných irackých zbrojných programoch.
Scenár takýchto obštrukcií bol zvyčajne rovnaký. Iracké ozbrojené zložky zabránili na pár dní (alebo týždňov) misii v činnosti. Saddám vydal k svojmu ľudu vyhlásenie o tom, že si zvrchovaný Irak nenechá nič diktovať od Američanov. V uliciach Bagdadu sa uskutočnilo niekoľko protiamerických demonštrácií, na ktorých sa spálili americké vlajky (skutočne by ma zaujímalo, odkiaľ "jednoduchí Iračania" berú stále toľko vlajok svojho "úhlavného nepriateľa"). OSN pohrozilo opätovným zavedením sankcií, čo by znamenalo zákaz vývozu irackej ropy určenom na nákup potravín a liekov. Americké stíhačky zintenzívnili kontrolné lety nad bezletovou zónov nad južným Irakom. A nakoniec sa OSN s Irakom dohodli na kompromisnom riešení, ktoré umožnilo pokračovanie misie UNSCOM v Iraku. Pravda, medzi tým sa Iračanom viac alebo menej úspešne podarilo zahladiť stopy. Aspoň dočasne. Saddám Husajn teda bránením americkým expertom v ich činnosti na území jeho krajiny len pokračuje v tejto hre. Doteraz mu jeho taktika vychádzala, pretože ani OSN a ani USA nemajú veľký záujem o ďalšiu vojnu v Perzskom zálive. Saddám však riskuje, že pohár trpezlivosti pretečie nielen Američanom, ale aj OSN a Bezpečnostná rada opäť zavedie voči Iraku sankcie. A tie môžu spôsobiť Iraku väčšie škody ako americké stíhačky.
