Píšem Ti po dlhom čase a v čase, keď sa v piešťanskom bahne pýtam sám seba, či nenadišla chvíľa, aby som po Tvojom odchode z Grassalkovičovho paláca aj ja zavesil politiku na klinec. Bez Teba, bez toho, aby som si z niekoho mohol vystreliť, prepytujem, i kopnúť do neho, či na Pasienkoch si z Teba urobiť posmech, ma to už v politike prestáva baviť. Aj na tento list ma nakriatla moja poradkyňa pre všetko. Len tak mimochodom, dúfam, že sa Ti páčila jej Tichá noc, ktorú spievala v kostole počas Vianoc a že si ju počul na STV? Božský hlas vychádza z jej božských pľúc, Michal! Sľúbila mi, že aj Tebe zaspieva na slávnosti, keď budeš opúšťať Prezidentský palác. Obaja sa už na ten okamih naozaj tešíme.
Slzy sa mi od smiechu Michal kotúľajú po tvári, keď si spomeniem na to, ako som Ťa oblafol v Jahodnej pri Košiciach, keď sme v predstavenstve schvaľovali kandidátov na prezidenta. Pamätáš sa Mišo, ako som Ti ukazoval lístok s Tvojím zakrúžkovaným menom a Ty si mi od dojatia ďakoval za prejavenú dôveru?
Teraz Ti to už všetko môžem povedať: to, že sme dali prednosť Romanovi Kováčovi po našom vzájomnom dohovore, zariadil Ivan. Ale bolo to moje želanie, neviem, prečo si sa na ňom musel vyvŕšiť, keď som ho navrhol za ministra privatizácie. Prvýkrát si ma dopajedil, keď si si začal obiehať politické strany v druhom kole volieb, a oni Ťa naozaj zvolili za prezidenta.Ty si začal s konfrontáciou, dobre si vedel, že chystáme zvolenie Gašparoviča v treťom kole. Bol to Tvoj prvý podraz! Druhý si mi urobil v parlamente v marci 94. Nečudo, že Ti potom uniesli syna. Ja som nezačal! Aj potom som za tebou poslal Ivana. Chcel to medzi nami urovnať. Veď Ti ponúkol výhodný obchod, to azda uznáš. Keby si naň bol pristúpil, mohla byť jednou ranou zo sveta znesená aj kauza Technopolu i zbabraný únos. Ale Ty si zasa musel byť tvrdohlavý ako mulica. Čuduješ sa, že mi potom vyletelo, že si zdochýnajúcim koňom? Čuduješ sa, že Ťa Ivan počastoval starým ujom? Priznám sa, že s tým zdochýnaním som to prehnal, rovnako ako Ivan s tým "ujom". Ale keď som žartoval na Pasienkoch, mal si vidieť, ako sa celá hala rehotala!
Michal, nemysli si, že tie hodiny pred Prezidentským palácom som dal namontovať Tebe naprotiveň. Tie hodiny neodrátavali čas Tebe, ako sa mnohí domnievajú, ale mne. Chodím sa na ne dívať skoro každý deň zo svojho apartmánu v hoteli Forum a neviem sa dočkať, kedy sa budem môcť ujať viacerých prezidentských právomocí. Ale to nech zostane medzi nami.
Čo bolo, bolo, Michal. Keď už pomaly odchádzaš, bol by som rád, keby sme sa zmierili. Zabudli na to, čo medzi nami bolo. Chcel by som sa zmieriť nielen s Tebou, ale so všetkými niekdajšími kamarátmi. S Rudom Filkusom už, ako vidíš, ťaháme opäť za jeden povraz. S Milanom sme sa začali zmierovať na golfovom ihrisku, bolo by načase, aby prišiel k rozumu aj Jožo Moravčík, Roman Kováč, ale aj Ty, Miško. Ak podáte ruku, keď Teba neberie na svoju kandidátku ani Slovenská demokratická koalícia, dávam Vám všetkým svoje slovo, že ja Vás presadím na kandidátku HZDS! A to na popredné miesta. Vieš dobre, že čo ja sľúbim, to aj dodržím. Stačí, keď si pozrieš opäť záznam zo Zlatej Idky. Keď nepristúpite na môj návrh, tak po tom, čo stratíš imunitu, nech sa deje vôľa Božia. Čas na rozmyslenie Ti odmeriavajú naše hodiny na námestí. Pozeraj sa na ne častejšie, Michal!
Veselého Silvestra a radostných 60 dní, ktoré Ti ešte do doprezidentovania ostávajú, vinšuje Tvoj niekdajší predseda Vlado. K pozdravu sa pripája i moja poradkyňa Blažena.
P. S. Ivan mi odkázal, že ak aj neprijmeš ruku na zmier, nemusíš sa ničoho báť. Sľúbil mi, že namiesto ochranky Ťa po 2. marci zoberú pod svoje ochranné krídla jeho ľudia. Pretože my na svojich ľudí nezabúdame a vieme sa o nich postarať. Na to sa môžeš spoľahnúť.
Silvester, 31. decembra 1997
