do mesta a z obce do obce osobnými vlakmi či miestnymi autobusovými spojmi za podnikateľmi, ktorých dobrým slovom a osvetou presviedčajú, aby odovzdali finančné prostriedky na konto založené v Investičnej a rozvojovej banke pod heslom Solidarita. Výťažok z tejto zbierky je určený pre zamestnancov súkromných firiem, ktorí sú vykorisťovaní a zdieraní vlastníkmi firiem.
Niektorí podnikatelia však tejto ušľachtilej myšlienke hádžu polená pod nohy. Statoční muži často precestujú aj celý deň bez toho, aby sa im podarilo od lakomých podnikateľov získať na konto Solidarita čo len korunu. Napríklad podnikatelia František Mojžiš a Dušan Sopko sa pred slovenskou armádou spásy neustále zatajujú. Nedvíhajú telefóny a ukrývajú sa pred dobrovoľníkmi akcie Solidarita. František Mojžiš sa schoval v priestoroch Biskupského úradu v Banskej Bystrici a pán Sopko, aby sa vyhol pohľadu priezračných očí charitatívnych dobrovoľníkov, údajne opustil územie Slovenska. Keď sa usilovali dobrovoľníci vstúpiť do priestorov biskupského úradu, boli tendenčnou tlačou a protislovenskou opozíciou napadnutí nehoráznym tvrdením, že nezákonným spôsobom narušili bytové priestory biskupa Rudolfa Baláža, ktorý ukrýva chamtivého Mojžiša. Páni Černák a Kaštan iba z úcty pred biskupovou autoritou nechcú hovoriť o tom, aké prekážky im aj on osobne kladie.
Akcia Solidarita však nezahynie ani napriek nekooperatívnosti Mojžiša, Sopka a biskupa Baláža. Páni Černák a Kaštan svojím osobným šarmom už presvedčili nejedného podnikateľa o ušľachtilosti svojho zámeru. Jedným z dôkazov úprimnosti ich iniciatívy je aj rozhodnutie Mikuláša Černáka dobrovoľne sa vydať polícii, aby pre upokojenie rozvášnenej opozície mohla preveriť, či príslušníci armády spásy skutočne protizákonne vstúpili do objektu biskupského úradu. Nehovoriac o tom, že pán Černák sa pred otvorením konta Solidarita vzdal vlastných podnikateľských zámerov a vydal sa na okružnú cestu po Slovensku so zbierkou pre núdznych...
Autor: retep hTÓT
