om aj v iných kosovských mestách, pričom niekoľko demonštrantov údajne zranili alebo zadržali. Hlavná požiadavka demonštrantov je možnosť študovať na vysokých školách v albánčine, čo srbský režim nepripúšťa.
Prvú skupinu študentov, ktorí sa objavili na hlavnej ulici na čele s rektorom prištinskej univerzity, sa snažili zastaviť policajné kordóny. Keď sa študenti odmietli rozísť, rozohnali ich policajti obuškami. Úrady oznámili, že demonštrácia nie je povolená, pretože ich organizátor, Nezávislý zväz študentov, o nej oficiálne neinformoval miestne úrady. Člen vedenia zväzu Albin Kurti na to reagoval, že verejné oznámenie demonštrácie v tlači považuje za dostatočné, a zdôraznil, že akcia má nepolitický a nenásilný charakter. Demonštranti sa vyslovujú proti "fyzickému i slovnému násiliu" a zdôraznili, že zostanú pokojní, i keby proti nim srbská polícia zasiahla silou.
Kosovskí Albánci sa odmietli po zrušení autonómie v roku 1989 podriadiť srbským učebným programom a namiesto toho si zriadili svoje vlastné školy, v ktorých sa vyučuje po albánsky, ale ktoré srbské úrady neuznávajú. Vlani v septembri síce vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič a predák kosovských Albáncov Ibrahim Rugov podpísali dohodu o opätovnom začlenení albánskych študentov a ich vyučujúcich do štátneho systému v Kosove, ale tá nebola doteraz naplnená. Požiadavku kosovských Albáncov, ktorí tvoria viac ako 90 percent miestneho obyvateľstva, na nezávislosť neuznáva nielen Belehrad, ale ani Západ, ktorý odporúča zriadiť pre túto provinciu "osobitný status". Belehrad si vyhradzuje právo riešiť problém Kosova bez medzinárodného sprostredkovania, pretože to považuje za svoju vnútornú záležitosť. Včerajšia študentská demonštrácia je tohto roku už tretia. Predchádzajúce dve sa rovnako označovali za nezákonné a boli násilne potlačené. Mnoho ich účastníkov zadržali, niektorých zranili.
