Hoci väčšina slovenských profesionálnych divadiel má na Silvestra voľno, zopár je takých, ktoré hrajú aj posledný deň v roku. A záujem o predstavenia je obrovský, vstupenky si treba zvyčajne zabezpečiť dlho dopredu. Divadlom, ktoré sa každoročne stará o silvestrovskú zábavu svojho publika, je Slovenské národné divadlo v Bratislave. Vždy hrá na všetkých troch scénach. Tohto roku sú v silvestrovskej ponuke dve výpravné predstavenia - v opere starší, no osvedčený titul Predaná nevesta, v Divadle P. O. Hviezdoslava horúca novinka sezóny muzikál Malá nočná hudba. Na Malej scéne sa hrá rokmi osvedčený titul, u publika roky mimoriadne obľúbená hudobná komédia pre dvoch hercov Pozor na Leona!, v ktorej účinkujú Kamila Magálová a Michal Dočolomanský. Okrem prvej scény bude však tohto roku plno ešte v jednom divadle. Tiež v bratislavskom, v Štúdiu S. Tu koniec roka oslávia svojou novinkou, mimoriadne úspešnou komédiou Kumšt, pri ktorej sa stretajú na javisku divadla riaditeľ S-ka Milan Lasica, člen SND Marián Labuda a poslanec Milan Kňažko. Aké je to prežiť Silvestra v divadle, je posledné predstavenie v roku niečím výnimočné? A čo s načatým večerom? S týmito otázkami sme sa obrátili na niektorých protagonistov predstavení.
Ján Gallovič, Malá nočná hudba: "Závisí to napríklad od toho, ako človek vníma Nový rok. Ja v poslednom čase vtedy bývam skôr smutný. Uvedomujem si plynúci čas a keď príde k rekapitulácii, nie je mi zväčša do smiechu. K istým veciam som dosť kritický a keď si človek uvedomí v akých spoločensko-politických súvislostiach a atmosfére sa pohybuje... No napriek všetkému smutnému, čo som tu povedal, treba sa dopredu dívať s optimizmom a nádejou. Inak by sme nemali prečo žiť. Hlavné je, keď sme zdraví a vieme sa usmievať. Vtedy je všetko v poriadku. No a tento Silvester bude snáď veselší, lebo kým po iné roky som hral na Novej scéne Grandhotel, čo je dosť smutná inscenácia, tohto roku je to v SND veselší muzikál Malá nočná hudba, takže dúfam, že sa bude na čom zabávať."
Božidara Turzonovová, Malá nočná hudba: "Každý herec je zrejme najprv nešťastný, keď zistí, že má tridsiateho prvého predstavenie. Povie si, bože môj, na Silvestra sa všetci schádzajú a ja odchádzam. No napriek tomu prvotnému pocitu je to potom obyčajne tak, že sa na silvestrovské predstavenia spomína ako na dobré a vydarené."
Marián Slovák, Malá nočná hudba: "Budete možno prekvapená, ale mňa to nejako neovplyvňuje. Je to môj posledný pracovný deň v roku a nový sa začína sekundu po polnoci, takže dovtedy mám staroročné pracovné povinnosti a pocity. Silvestrovské predstavenie sa snažím robiť ako každé iné, samozrejme čo najlepšie. Dúfam, že to vyjde."
Monika Hilmerová (členka Radošinského naivného divadla), Malá nočná hudba: "Priznám sa, na Silvestra som ešte v žiadnom predstavení nehrala, hoci v Radošincoch sme už hrali silvestrovskú extra akciu. Tohto roku to však bude prvýkrát, čo budem účinkovať v klasickej inscenácii. Verím, že bude príjemná atmosféra a bude veselo aj divákom v hľadisku, aj na javisku."
Kamila Magálová, Pozor na Leona!: "Som už v divadle, až sa to bojím vypovedať, dvadsaťštyri rokov a za ten čas som na Silvestra hrala každý rok. Jedinou výnimkou bol ten minulý, keď sa hral Ženský zákon, a tak som mala voľno. A bola som z toho vyvedená z miery. Takže, keby som na Silvestra opäť nehrala, viem že by som bola z toho celá nervózna a aspoň sa šla do divadla pozrieť, čo sa deje, lebo by som mala pocit, že na mňa zabudli. Tento rok ale znova nemám voľno, a to mi pripadá normálne. Inak, pre herca silvestrovské predstavenie výnimočné nie je, musí odviesť rovnakú robotu ako na každom inom. Tú slávnostnú povznesenú atmosféru prináša skôr publikum. No priznám, že z divákov mávame niekedy pocit, že prišli už po dobrej večeri, majú v sebe niekoľko rezňov a majonézových šalátov, takže sa trochu ťažko rozhýbavajú. Ale tentoraz hráme už o šiestej, teda o hodinu skôr než zvyčajne, preto dúfam, že sa najedia až po predstavení, a teda budú mať dosť energie, aby sa smiali. Ako strávim zvyšok večera, to nechávam na náhodu. Keďže o pol deviatej už bude odohraté a budem mať voľno, tak pôjdem domov a uvidím, čo sa tam bude diať. Možno sa niekam vyberieme možno niekto príde k nám. Nerada si plánujem Silvestra, plánovala som ho zo trikrát a nedopadlo to najlepšie. Tak sme si povedali, že s tým končíme a tie neplánované oslavy konca roka dopadli vždy najlepšie."
Milan Kňažko, Kumšt: "Nech som už v živote robil čokoľvek a čokoľvek ešte robiť budem, vždy zostane pri tom, že som divadelník, herec. A na Silvestra títo ľudia patria na javisko. Naposledy som na javisku posledný deň roku stál už dosť dávno, neviem už presne, či to bolo tesne pred osemdesiatym deviatym, alebo o rok neskôr, no viem, že to bola Feldekova Skúška. Priznám sa, sám som prekvapený, že ľudia na Silvestra chodia do divadla a je o to taký veľký záujem. Ale teší ma to. Inak samotné predstavenie výnimočné nebýva, snáď trochu uvoľnenejšie a bezprostrednejšie a na záver je prípitok. A ako strávim zvyšok večera? To ešte neviem. Keby ste mali nejaký tip, tak mi zavolajte."
Autor: BARBORA DVOŘÁKOVÁ, ANNA ŠILINGEROVÁ (Spoluautorka je
