PETER KRESÁNEK, primátor hlavného mesta SR Bratislava: "Rok 1997 znamenal vyše 11 tisíc odborných stanovísk k najrôznejším stavebným aktivitám na území mesta, ale aj ostrý štrajk vodičov mestskej hromadnej dopravy. Ten bol pre mňa osobne vďaka nevšednej vzájomnej solidarite Bratislavčanov najväčším občianskym zážitkom. Verím, že uplynulý rok sa raz v análoch mesta bude spomínať ako rok, v ktorom sme naprojektovali metro a v ktorom sme z podstatnej časti zabezpečili rekonštrukciu Starej tržnice a spaľovne tuhého komunálneho odpadu. Podarilo sa nám uzavrieť zmluvu so spoločnosťou Siemens na rekonštrukciu, modernizáciu a údržbu verejného osvetlenia. Za najväčší úspech v uplynulom roku však považujem zachovanie základných funkcií hlavného mesta v nepriaznivých finančných podmienkach."

VLADIMÍR LIBANT, primátor mesta Nitra: "Ako každý rok, aj tento sme začínali s očakávaním potiahnuť naše mesto o krok dopredu. Niektoré naše plány vyšli. Pozastavili sme napríklad chátranie nitrianskeho amfiteátra, ktorý sme dali do prenájmu a dáva sa do poriadku. Niekoľko rokov nebola v prevádzke lanová dráha, dokončená by mala byť v polovici budúceho roka. Pripravovali sme sa aj na budúcoročné veľké oslavy, najmä na 750. výročie udelenia kráľovských mestských výsad Belom IV. Mnohé mestské budovy sa nám podarilo zrekonštruovať, doplnila sa pešia zóna. Mali sme niekoľko ťažkých akcií. Nechceli sme, aby sa najväčšia základná umelecká škola na Slovensku dostala preč zo svojich priestorov. Aj so Základnou školou na Baničovej ulici bolo viac starostí, ale to je v rukách štátnej správy. Problém bol aj s divadlami, hlavne s bábkovým, ale aj to sa preklenulo. Bol to rok, ktorý si vyžadoval diplomaciu a urovnávanie týchto problémov. Pomerne úspešní sme boli v bytovej výstavbe, staviame 203 bytov. Myslím, že sme sa celkom dobre postarali aj o sociálne vrstvy. Tento rok teda môžem hodnotiť ako pomerne úspešný."

JOZEF ŽIŠKA, primátor mesta Trenčín: "Za jeden z najdôležitejších faktov pre mesto Trenčín v roku 1997 považujem to, že sa nám podarilo vyrovnať schodkový rozpočet z minulých rokov. Získanie relatívne dostatočného objemu finančných prostriedkov nám umožnilo realizovať také investičné akcie, ako sú rekonštrukcia sociálnych bytov, výstavba 110-miliónovej krytej plavárne a v neposlednom rade rekonštrukcia Štúrovho námestia, ktoré bude po dokončení v máji 1998 dôstojnou časťou historického centra. Oslavy 585. výročia udelenia kráľovských výsad mestu Trenčín dokázali, že mesto pod Matúšovým hradom je nielen dynamicky sa rozvíjajúcim mestom s bohatou históriou, ale že získava i v medzinárodnom kontexte postavenie, aké mu právom patrí. Teší ma, že sa nám darí zapájať obyvateľov Trenčína do priameho diania v meste, integrovať ich do jeho života. To je asi najdôležitejšie."

Ing. ŠTEFAN BOŠNÁK, primátor mesta Trnava: "Rok 1997 bol pre naše mesto relatívne úspešný, podarilo sa nám zabezpečiť hlavné predsavzatia, ktoré boli na jeho začiatku. Zabezpečili sme všetky plánované kultúrno-spoločenské aktivity a aj hlavné nosné programy v investičnej výstavbe. Tento rok mohol byť ešte úspešnejší, ale žiaľ, zdroje, ktoré podmieňujú úspešný rozvoj miest, sú nedostatočné. Chcem však zdôrazniť, že sa podarilo zabezpečiť rekonštrukciu historickej dominanty - mestskej veže - a pokračovať v opravách kultúrnych a historických pamiatok. Objednali a začali sme životne dôležitú stavbu pre mesto - je ňou výstavbu skládky tuhého komunálneho odpadu. Celkovo môžem vysloviť s rokom 1997 spokojnosť."

JÁN SLOTA, primátor mesta Žilina: "Za kapitálne pre občanov Žiliny v roku 1997 považujem to, že sa nám podarilo dokončiť rekonštrukciu starobylého Mariánskeho námestia. Potom sa chcem pochváliť tým, že sa nám podarila tretia etapa dostavby trolejbusovej dopravy pre žilinskú mestskú hromadnú dopravu. To sú pre Žilinčanov dve nosné veci za rok 1997. Do nového roka by som im najradšej poprial, aby sme mali trošku viac peňazí do nášho žilinského rozpočtu. To je dosť podstatné, aby sme mohli pokračovať v tom, čo sme začali stavať."

STANISLAV BERNÁT, primátor mesta Martin: "Bol by som rád, keby malo naše mesto, ktoré je rozlohou a počtom obyvateľov ôsme najväčšie na Slovensku, rozpočet aspoň raz taký veľký, ako bol v tomto roku. V príjmoch a výdajoch predstavoval 257 miliónov 758 tisíc korún. Aby sme mohli urobiť pre mesto to, čo si aj vzhľadom na svoje historické postavenie zasluhuje, potrebovali by sme ročne minimálne 500 miliónov. V tomto roku sa nám podarilo zabezpečiť projektovú dokumentáciu na ďalšiu výstavbu, hlavne v okrajových sídliskách, a dobudovanie pešej zóny. Na tento účel bol v príjmovej časti tohtoročného rozpočtu 80-miliónový úver z Rakúska. Mrzí ma, že ešte stále nie je dobudovaná Základná škola v Záturčí. Na jej ukončenie chýba 35 miliónov korún. Ale to je vecou štátu, aj keď sa na budovaní tejto školy finančne podieľalo aj mesto. Doposiaľ sa nepodarilo dokončiť obchvat mesta Martin, ktorý sa buduje už päť rokov. Na dokončenie tri a pol kilometra komunikácie, ktorú štát nebol schopný v priebehu jedného roka dobudovať, chýba ešte 77 miliónov korún. Dobudovanie obchvatu však považujem za politický problém. Mesto v záujme vyriešenia situácie oslovilo všetky zainteresované ministerstvá a inštitúcie, no bez viditeľného úspechu."

Ing. VLADIMÍR STANKOVIANSKY, primátor mesta Liptovský Mikuláš: "Spomeniem len tri momenty, na ktoré sme sa museli v minulom roku zvlášť sústrediť. Bolo to zabránenie odpredaja odborového domu kultúry firme Musso z Banskej Bystrice a jeho následné odkúpenie od majiteľa - Jednotného majetkového fondu odborových zväzov v SR. Druhým momentom bola príprava a uskutočnenie hlasovania olympijskej voľby. Občania rozhodovali o tom, či sa Poprad-Tatry a s ním aj naše mesto a celá naša krajina bude uchádzať o možnosť usporiadať v roku 2006 zimné olympijské hry. Najdôležitejšou udalosťou koncom roka bolo sprejazdnenie mosta cez Váh pri hoteli Jánošík na štátnej ceste I/18. Len málo miest na Slovensku má tak vyriešenú dopravnú situáciu, ako naše mesto, a to realizáciou diaľnice, preložky štátnej cesty 1. triedy, vrátane rekonštrukcie mosta."

MARIÁN LICHNER, primátor mesta Banská Štiavnica: "Rok 1997 môžem charakterizovať ako dobrý. Pokrok v rozvoji Banskej Štiavnice znamenalo aj rozhodnutie akademického senátu Technickej univerzity Zvolen o presídlení fakulty ekológie do Banskej Štiavnice. Teší nás, že sa stabilizovala situácia v tunajšej nemocnici s poliklinikou, kde sa nemuselo pristúpiť k obmedzeniu počtu lôžok. Zachránila sa aj železničná doprava z Banskej Štiavnice do Hronskej Dúbravy, ktorej hrozila likvidácia. Naše mesto sa tento rok stalo sídlom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Čo však považujem za veľmi dôležité, v štátnom rozpočte na rok 1998 boli schválené príspevky na obnovu Banskej Štiavnice vo výške približne 18 miliónov korún. V tomto roku mesto dobudovalo 72 bytov. Ukončilo sa i dobudovanie lesníckeho areálu - bola to 250-miliónová investícia, na ktorej sa pracovalo sedem rokov. Nepodarilo sa však všetko, čo sme si predsavzali. Na Trojičnom námestí je ešte stále veľa neukončených rekonštrukcií pamiatkových objektov, nepodarilo sa nám ani urýchlenie postupu výstavby čistiarne odpadových vôd a stále je nedoriešená bytová situácia v meste."

JÚLIUS MEDVEDI, primátor mesta Liptovský Hrádok: "Rok 1997 znamenal víťazstvá aj prehry, prácu aj oddych, odhodlania aj sklamania, vieru aj nádej 8600 obyvateľov Liptovského Hrádku. Stále viac obmedzujúce možnosti zvyšujú nároky na každodenné potreby likvidácie odpadu, dodávky tepla, vody, prevádzkyschopnosti miestnych komunikácií, verejného osvetlenia, údržby zelene, ale aj kultúrneho života, starostlivosti o vzdelanie, zdravie a bezpečnosť ľudí. V našom meste sa tieto základné potreby podarilo udržať, ale aj vylepšiť tak, že ich obyvateľstvo vo väčšine považuje za samozrejmosť. Mesto sa vyrovnalo v rozhodujúcej miere s úverovou zaťaženosťou a zároveň investovalo do ďalšieho rozšírenia plynových a vodovodných rozvodov, do významnej rekonštrukcie komunikácie v Dovalove. Pripravilo rozhodujúcu časť územného plánu, schválilo stratégiu rozvoja a naštartovalo strategické investície do rekonštrukcie skládky odpadu, teplofikácie, ale aj budúceho námestia. Vo vysokej miere sa podarilo uspokojiť žiadateľov o odkúpenie bytov a vytvoriť predpoklady možností výstavby podkrovných bytov.

Ing. IVAN PESSEL, primátor mesta Pezinok: "Ak by som mal odpovedať veľmi stručne, musím povedať, že rok 1997 bol ťažký - ťažší ako rok 1996. V ekonomickej oblasti sa u nás už stalo pravidlom, že sa rok čo rok menia podmienky tvorby rozpočtu mesta, ktorý závisí od štátneho rozpočtu. Neustále klesá reálny príjem podielových daní do rozpočtu mesta a čiastočne sa musí nahrádzať daňami z nehnuteľností, poplatkami a v neposlednom rade predajom majetku mesta a úverovými zdrojmi, ktoré sú stále drahšie. Nepodarilo sa nám vydať komunálne obligácie a mesto nezískalo štátny príspevok na výstavbu sociálnych bytov. Aj napriek tomu neboli zásadne utlmené rozvojové programy. Krajskému úradu sme odovzdali skolaudovaný penzión pre dôchodcov so šesťdesiatimi malometrážnymi bytmi, v oblasti životného prostredia pokračovala rekonštrukcia zelene. Mesto vytvorilo podmienky na začiatok výstavby okresného súdu (investícia približne 60 miliónov korún), okresného úradu a okresného policajného riaditeľstva (investícia asi 180 miliónov) v centre mesta. Dôstojne sme oslávili 350. výročie povýšenia na slobodné kráľovské mesto, úspešné bolo vinobranie, divadelný festival Cibulák, džezový festival i výstava Common Space II. v zámockom parku, na ktorej sa zúčastnilo 86 umelcov z 26 krajín sveta."

Ing. ŠTEFAN KUBÍK, primátor mesta Poprad: "Ak by som mal hodnotiť rok 1997, musím povedať, že bol úspešný. Všetko, čo sme predtým predkladali obyvateľom ako plány a projekty, sa podarilo uskutočniť. Podarilo sa nám zrekonštruovať námestie, rozbehli sme rekonštrukčné práce na objekte reduty a kina Tatran. V spolupráci s investormi sa nám podarilo zjemniť architektonický vzhľad polyfunkčného domu na Námestí sv. Egídia, aby rozdiely v poňatí architektúry neboli také odlišné. K menej transparentným úspechom patrí aj transformácia príspevkových organizácií. Azda ako jediné mesto na Slovensku sme ich mali až deväť. Hľadali sme možnosť ich modifikácie, aby ich zainteresovanosť na výsledkoch a efektívnosti práce bola vyššia. Veľkú pozornosť sme venovali otázkam životného prostredia. Plánujeme výstavbu vysoko organizovanej skládky s nepriepustným podložím, zberom kondenzátov a so spaľovňou. Za najvážnejší moment tohto roka považujem odovzdanie prihlášky na kandidatúru Popradu-Tatier na Zimné olympijské hry v roku 2006. Je to najvýznamnejší dokument, ktorý som ako primátor tohto mesta podpísal a odovzdal."

Mgr. DUŠAN LIZOŇ, primátor mesta Zvolen: "Tak ako predchádzajúce roky, bol to rok zložitý - s poklesom príjmov do mestskej pokladnice z dôvodu prepadu dane z príjmov právnických osôb, čo na úrovni nášho mesta predstavuje vyše 5 miliónov korún. Napriek zložitej finančnej situácii, ktorú sme riešili dlhovou službou, čiže sme si požičali, išiel rozvoj mesta ďalej. V roku 1997 sme sa podľa daných možností snažili napĺňať náš hlavný dokument - Hlavné smery rozvoja mesta Zvolen do roku 2000. Uskutočnila sa predprojektová a projektová príprava výstavby novej tržnice s rozpočtovými nákladmi asi 40 miliónov korún. Rozhodujúcu investíciu vyše 150 miliónov korún vložil mestský podnik bytového hospodárstva do rekonštrukcie v rámci racionalizácie tepelného zdroja na sídlisku Podborová. Veľkú pozornosť sme venovali rekonštrukcii zimného štadióna - s finančnými nákladmi 20 miliónov korún sme dali do prevádzky druhú ľadovú plochu. Zrekonštruovali sa bytové objekty, ktoré ostali po Sovietskej armáde. V priebehu prvého polroka sa sem nasťahuje 153 rodín, ďalších 35 bytov pribudne na Ulici Šoltésovej. Kto sleduje zmeny v centrálnej mestskej zóne, na sídliskách i inde, musí si uvedomiť, že mesto dostáva krajší šat, zveľaďuje sa. Treba spomenúť aj športové činnosti, ako aj významné kultúrne a športové podujatia - Zámocké hry zvolenské, Kultúrne leto, Zvolenský maratón, tradičné výstupy na Pustý hrad, vítanie Mikuláša, vianočný jarmok a zvonkohru na veži Chrámu sv. Alžbety na Námestí SNP."

MICHAL SÝKORA, starosta obce Štrba a predseda ZMOS: "Bol to rok náročný vzhľadom na to, že ani obec Štrba, tak ako ostatné obce na Slovensku, nemá dostatok finančných prostriedkov. Snažili sme sa preto pri nízkych nákladoch dosiahnuť väčší efekt. Nepúšťali sme sa do investičných akcií, ale pokračovali sme v modernizácii a zveľaďovaní verejných priestranstiev, budov, komunikácií a podobne. Zvýšenú pozornosť sme venovali zdravotníctvu a sociálnej problematike. Dokončili sme rekonštrukciu zdravotného strediska, ktoré po dlhých rokoch vyzerá podľa našich predstáv. Problematiku bezpečnosti občanov sme sa snažili riešiť vytvorením vhodných priestorov pre policajnú stanicu. Bohužiaľ, priestory čakajú na policajtov. V celej činnosti sme sa snažili robiť všetko pre to, aby sa ľuďom u nás dobre žilo. Pri pohľade na obec sa ju snažíme vidieť očami návštevníkov, turistov, snažíme sa vidieť, čo v nej chýba, čo je v nej zlé, a snažíme sa najmä prostredníctvom pracovníkov na verejnoprospešných prácach odstraňovať negatíva. Som rád, že rok, ktorý máme za sebou, sme úspešne zvládli, v zabezpečení chodu obce a jej života sme urobili malý krôčik dopredu. Štrba nestagnuje, ale nemôžem povedať, že by sa dynamicky rozvíjala. To je naozaj ovplyvnené peniazmi. Ideme si svojou cestou, cestou náročnosti, a čo je podstatné, vždy krôčik za krôčikom vpred."

Ing. BYSTRÍK HOLLÝ, starosta mestskej časti Bratislava-Karlova Ves: "Rok 1997 nebol pre našu mestskú časť ľahký. Očakávali sme to, pretože súčasný daňový systém neumožňuje obciam riešiť rozvojové programy. Aby ich obce zabezpečili, musia podnikať. Veď ak si vezmeme za základ príjmovú časť rozpočtu roku 1997, výdavková bola o 60 percent vyššia. Už z toho je zrejmé, že hospodárenie obcí nie je systémové a záleží len na zdatnosti vrcholového manažmentu, ako sa s takýmto schodkom vyrovná. Ešte do konca septembra sme si mysleli, že sme tento hendikep zvládli, dokonca sme navýšili príjem o ďalších štyridsať percent. Podnikali sme a podnikáme preto, aby sme mali peniaze na rozvoj mestskej časti. Obchodujeme, čo by obce v normálnych daňových podmienkach nemuseli a nemali, a darilo sa nám. Potom však vyšla Smernica ministerstva financií o podmienkach uplatňovania dotácií k cenám za tepelnú energiu, ktorá nám so spätnou platnosťou od 1. júla kráti dotácie na teplo. Tento retroaktívny zásah štátu spôsobí, že naše úspory doslova spálime. Táto malá ukážka ukazuje na to, čo je v súčasnom daňovom systéme zlé. Obce by nemali podnikať, robiť realitnú činnosť a platiť dane z príjmu, ale mali by plne zabezpečiť svoje potreby zo stabilne fungujúceho daňového systému štátu. V chorom systéme je chorý aj náš daňový systém. Chorý systém napriek akémukoľvek úsiliu vedenia obce nevytvára podmienky na to, aby bol občan spokojný. To znamená, že s rokom 1997 nemôžem byť spokojný ani ja."

Ing. RICHARD VOLEK, starosta mestskej časti Bratislava-Ružinov: "Rok 1997 bol v prvom rade veľmi zložitý, nie však neúspešný. Mestská časť Ružinov je vlastne stredne veľké mesto - žije tu asi 74 tisíc obyvateľov, je tu bohato zastúpený priemysel, banky, obchodná sieť, pôsobia tu strední a drobní podnikatelia. Priemysel tvorí viac ako jednu tretinu národného dôchodku Slovenskej republiky, ale okrem zákonných povinností - odvádzania daní - bol aj v roku 1997 len malý záujem o rozvoj obce. Pokiaľ ide o banky, tie si môže občan vybrať podľa vlastného "vkusu" a blízkosti k bydlisku, ale okrem Prvej komunálnej banky a Stavebnej sporiteľne chýba s bankami úzka spolupráca pri budovaní obce. Veľmi dobrá je spolupráca s obyvateľmi - okrem niekoľkých jednotlivcov, ktorí sú proti všetkému. V spolupráci s mestskou časťou Vrakuňa sme postavili päťdesiat bytov, na sociálnych dávkach sme dali občanom viac ako tri milióny korún, približne tridsať miliónov korún sme dali na zariadenia sociálnej starostlivosti, do zelene a životného prostredia sme investovali okolo osemnásť miliónov korún."

Ing. ANTON BELEŠ, starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica: "Za všeobecného súhlasu občanov Záhorskej Bystrice sme prijali rozvojový program, ktorý vzhľadom na vyše dvadsaťročnú stavebnú uzáveru je značne náročný na financie, stavebnú činnosť, budovanie infraštruktúry, ktorá by mala byť adekvátna úrovni mestskej časti hlavného mesta Slovenska. Vypracovali sme návrh zmien k aktualizácii územného plánu a urbanistickú štúdiu, ponúkli sme občanom možnosť odpredaja pozemkov, na ktorých predtým hospodárilo miestne poľnohospodárske družstvo. Vybrali sme investorov, s ktorými si občania urobili zmluvné odpredaje pozemkov, a miestny úrad týchto investorov zaviazal k spolupráci a financovaniu infraštruktúry v Záhorskej Bystrici. Takto sme doteraz vybudovali 12 km splaškovej kanalizácie, rozšírili vodovodnú sieť a jej kapacitu. V spolupráci s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy sa realizuje kompletná rekonštrukcia Tatranskej ulice, vrátane budovania chodníkov, dažďovej kanalizácie a rekonštrukcie telefónnej siete. Finančná situácia na našom bankovom a investorskom trhu komplikuje situáciu všetkým podnikateľským subjektom. Tak sa stalo, že investori, ktorých vybralo miestne zastupiteľstvo a s ktorými sme uzatvorili zmluvy o spolupráci v ďalších rozvojových lokalitách v roku 1997, nenastúpili, čo náš zámer trocha skomplikovalo."

JOZEF MINÁRECH, starosta obce Motešice: "Prioritou v Motešiciach bola príprava na plynofikáciu obce, ktorú by sme chceli začať i dokončiť v budúcom roku. Vzhľadom na známe finančné problémy slovenskej samosprávy sme sa v uplynulom roku sústredili na šetrenie financií práve na plynofikáciu. Podarilo sa nám usporiť milión korún, ďalší milión chceme získať v roku 1998, na zvyšné dva milióny štvormiliónovej investície si budeme musieť vziať úver. A to ešte nespomíname prostriedky potrebné na opravu ciest po rozkopávkach. Rok 1997 bol teda pre Motešice rokom sporenia, pri súčasnom zabezpečovaní len toho najnutnejšieho, ako sú likvidácia domového odpadu, údržba chodníkov či cintorína, osvetlenie obce a podobne. Naša obec, v ktorej dnes žije 820 obyvateľov, je známa chovom koní - ale aj v žrebčíne, ktorý je od 1. júla 1997 akciovou spoločnosťou, nie je finančná situácia najružovejšia. Po zrušení dotácií a miestnej dostihovej prevádzky sa motešický žrebčín stará v súčasnosti o chov viac ako štyroch stoviek koní."

JÁN PODSTAVEK, starosta obce Oravská Lesná: "Pre našich 2890 obyvateľov bol uplynulý rok významný aj preto, že v rámci rezortnej investičnej výstavby bolo preinvestovaných 5,4 milióna korún s vytvorením diela v hodnote 6,5 milióna korún. Vzťahovalo sa to predovšetkým na výstavbu obecného vodovodu a kanalizácie, ale investovali sme aj v oblasti sociálnej. Dali sme do užívania dom dôchodcov a penzión pre dôchodcov, kde je zabezpečená celodenná starostlivosť o starších občanov. Veriacim sa v tomto roku podarilo rekonštruovať vežu miestneho rímskokatolíckeho kostola a šindľami obnoviť strechu na ňom. Okrem toho sa v obci vytvorili nové pracovné príležitosti aktivitami tunajších právnických i fyzických osôb, takže miera nezamestnanosti 9,6 percenta je najnižšia v rámci obnoveného oravského okresu Námestovo."

AUGUSTÍN MAGDÍK, starosta obce Pruské: "Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok a nemyslieť pritom na to, čo bolo zlé, musím konštatovať, že rok 1997 bol pre našu obec rokom plynofikácie. Dnes už možno povedať, že vykurovacím médiom prevažnej časti našich domácností je plyn. Aj tieto dni sú dôkazom, že sponad našej obce sa takmer vytratila dymová clona. Starším ľuďom to uľahčilo vykurovanie domácností. Disciplinovanosť, zodpovednosť, pevnú vôľu a spolupatričnosť preukázali naši občania pri povodniach, ktoré v našom regióne najväčšmi postihli práve našu obec."

FRANTIŠEK JEŽÍK, starosta obce Trenčianska Turná: "Rok 1997 bol pre obecnú samosprávu i obyvateľov Trenčianskej Turnej rokom úspešným. V spolupráci s obcami Trenčianske Stankovce, Mníchova Lehota, Veľké Bierovce, Opatovce a Selec sme pokračoval v realizácii našej najdôležitejšej investičnej akcie - čistiarne odpadových vôd a kanalizácie. S využitím prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania boli vybudované inžinierske siete na Železničnej a Družstevnej ulici, čím sme vytvorili podmienky na výstavbu 27 rodinných domov. Podarilo sa oživiť stavbu telocvične základnej školy a obnoviť činnosť pri regulácii Turnianskeho potoka. Tieto akcie boli financované zo štátneho rozpočtu. Do povedomia verejnosti sa naša obec zapísala vystúpeniami folklórnych súborov Štvorlístok a Večernica, leteckých modelárov a ďalších kolektívov a jednotlivcov. Z pohľadu budúceho rozvoja nielen obce, ale aj celého trenčianskeho regiónu považujem za dôležitý vstup našej obce ako zakladateľa do akciovej spoločnosti Letisko Trenčín a spoločnosti Trenčianske vodárne a kanalizácie."

DUŠAN RYBÁR, primátor mesta Myjava: "Uplynulý rok bol pre mesto Myjava rokom, v ktorom sa napriek zložitým podmienkam financovania miest a obcí zo strany štátu podarilo splniť úlohy stanovené rozpočtom mesta v celkovom objeme 76,5 milióna korún. Treba však poznamenať, že i zásluhou dvadsaťmiliónového úveru. Medzi pozitíva v rozvoji mesta zaraďujeme najmä obnovenú bytovú výstavbu. Investor SBDO Senica odovzdal aj vďaka pôžičke mesta posledných 25 bytov z celkového počtu 75. Mesto ako investor s finančnou pôžičkou 10 miliónov korún začalo s výstavbou ďalších 25 bytových jednotiek s využitím výhod poskytovaných Štátnym fondom rozvoja bývania pre fyzické osoby. V decembri sme vypísali užšiu súťaž na dodávateľa pre výstavbu ďalších 25 bytov, aj v tomto prípade s výhodným využitím pôžičky poskytnutej mestom. Popri postupne sa rozbiehajúcej bytovej výstavbe sa podarilo zabezpečiť financovanie viac ako desaťročnej stavby kultúrneho domu a vytvoriť tak podmienky na jeho dokončenie v roku 1998. Ceníme si aj to, že pri tvrdých podmienkach financovania mesta sme udržali neobmedzenú prevádzku umelej ľadovej plochy a krytej plavárne a vytvorili podmienky na financovanie miestnej kultúry a verejnoprospešných služieb, ktorých udržanie na štandardnej úrovni je čoraz náročnejšie. Rok 1997 bol však pre mesto Myjavu i rokom, v ktorom nás počas povodní príroda presvedčila o svojej ničivej sile a niekedy až bezmocnosti človeka v boji proti vodnému živlu. A bol aj rokom, v ktorom sa nám nepodarilo nájsť riešenie stabilizácie zamestnanosti v meste a jeho regióne."

JÁN ŠTRBÁŇ, primátor mesta Púchov: "Spokojnosť s uplynulým rokom by som mohol vysloviť pri hodnotení investičného rozvoja mesta. Mestský rozpočet sa v konečnej verzii vyšplhal na rekordných 185 miliónov korún, z nich je takmer 140 miliónov určených na rozvoj a budovanie mesta. Je pochopiteľné, že táto suma pozostáva z rôznych zdrojov, najmä však zo združených prostriedkov, ale aj z rôznych dotácií. Tak ako vo všetkých mestách a obciach, aj u nás sú problémy s financiami. Ako príklad uvádzam nenaplnenie plánovanej sumy príjmu mesta z daní právnických osôb, problémy s financovaním mestskej hromadnej dopravy, málo prostriedkov na služby obyvateľstvu, poskytované prostredníctvom Technických služieb mesta. Z vecného pohľadu považujem za najvýznamnejšie, že sme dali do prevádzky nemocnicu s poliklinikou. Začali sme s investičnou činnosťou v centrálnej mestskej zóne. Rozostavaný polyfunkčný dom s investičnými nákladmi 80 miliónov korún by mal byť dokončený a odovzdaný do používania v prvom štvrťroku budúceho roka. Z ďalších dôležitých investičných akcií treba spomenúť ukončenie plynofikácie obce Nosice s ročným predstihom. Začali sme aj výstavbu inžinierskych sietí pre individuálnu bytovú výstavbu, odovzdali sme do užívania tri pekné bytovky. Naopak, nepodarilo sa nám postaviť hromadné garáže, nezačali sme s výstavbou nových objektov pre Technické služby mesta a s niektorými ďalšími plánovanými menšími akciami."

Ing. DALIBOR SURKOŠ, primátor mesta V. Krtíš: "Nielen nám, ale aj iným mestám priniesol rok 1997 finančné problémy pri fungovaní a zabezpečení samosprávnych funkcií. Potvrdil, že to, čo sa deje na Slovensku, nie je už v medziach únosnosti a samosprávnosti. Opäť sme nemali dostatočne prerozdelené finančné prostriedky z podielových daní zo štátneho rozpočtu, tento problém sme sa preto snažili vyriešiť vydaním mestských obligácií. Z nich sme začali realizovať rekonštrukciu hlavnej ulice, vybudovanie domu smútku a výstavbu športovej haly. Všetky tieto akcie by sme chceli dokončiť v budúcom roku."

JOZEF MURGAŠ, primátor mesta Lučenec: "Najvýznamnejšou udalosťou bolo pre nás otvorenie obchodno-výstavného centra - jeho prvej etapy, čo umožnilo organizovanie športových, výstavných a kultúrnych podujatí priamo v centre mesta. Významnou vecou pre Lučenec bolo aj dokončenie výstavby 48 sociálnych bytov, do ktorých sa už nasťahovali nájomníci, ale aj začatie výstavby ďalších podobných 27 bytov. Mesto oslávilo tento rok 750. výročie svojho vzniku. Túto udalosť považujem za veľmi významnú aj z toho hľadiska, že dokázala vytiahnuť do ulíc takmer všetkých našich obyvateľov."

PAVEL BRNDIAR, primátor mesta Rimavská Sobota: "Veľmi významnou udalosťou, ktorú sa nám v roku 1997 podarilo realizovať, bolo dokončenie výstavby čistiarne odpadových vôd, čo vytvára podmienky na ďalší rozvoj mesta na niekoľko desiatok rokov dopredu. Ďalej sa nám podarilo zrealizovať program teplofikácie mesta metódou EPC, ktorá rieši úsporu energie na budúce obdobie. Ukončili sme aj výstavbu novej základnej školy na sídlisku Západ, ktorá už v týchto dňoch slúži deťom."

Ing. VLADIMÍR MORAVČÍK, primátor mesta Malacky: "Ak hodnotím priebeh roku 1997 v živote mesta Malacky, mohol by som konštatovať, že jeho rozvoj bol posunutý o kúsoček k cieľu, ktorý chceme dosiahnuť. Mesto ako živý organizmus so samosprávnymi orgánmi vytvorilo všetky podmienky na stabilizovanie okresných inštitúcií, čím spätne umožní, aby mesto Malacky ako sídlo okresu plnilo samosprávne funkcie nielen pre svojich občanov, ale i pre občanov obcí okresu. Najmä ku koncu roka ma potešilo, že sme urýchlili odpredaj komunálnych bytov a pristúpilo sa k doriešeniu problémov v správcovskej spoločnosti spravujúcej bytový fond a tepelné hospodárstvo. Vytvorili sme podmienky na bývanie pre sociálne slabšie skupiny ľudí. Ďalej i to, že mesto dostalo z Úradu pre stratégiu a rozvoj spoločnosti finančnú výpomoc v hodnote 500 tisíc ECU na obnovu a úpravu priestoru zámockého parku, ktorý by sa mal opäť stať miestom na chvíľky oddychu. Pokračovali sme v dokončovaní ekologických investičných akcií, a ako v minulosti, i v tomto roku sme zameriavali úsilie na vypracovanie štúdií zámerov ďalšieho rozvoja mesta, medzi ktoré patrí najmä vypracovanie plánu územného rozvoja, projektu výstavby spoločenskej sály, prestavbu a prístavbu mestského úradu. Samozrejme, neboli to len klady. Medzi záporné stránky patrí prehĺbenie zadlženosti pri realizácii investičných akcií, problémy súvisiace s hľadaním ďalších finančných zdrojov a pomalé riešenie vlastníckych vzťahov majetku mesta."

PAVOL UHRECKÝ, primátor mesta Vráble: "Z politického a ekonomického pohľadu mal rok 1997 deštruktívny charakter. Jednotlivými zákonmi a zníženými financiami pokračuje atak na demokraciu, pretože základný článok demokracie je samospráva. Z tohto pohľadu to bol rok pokračujúci v návrate k centrálnemu riadeniu. V ekonomickej sfére sa nám nepodarilo zrealizovať to, čo sme chceli. Mali sme zadržané obligácie na ministerstve financií a uvoľnili sa až teraz. Ani to, čo sme si naplánovali ohľadom vydania cenných papierov, sa nám v rámci infraštruktúry nepodarilo. Ak sa v budúcom roku nič nezmení, tak neviem, o čom samospráva bude a načo tu vôbec sme."

Autor: rim, tom, kim, jb, jf, jg, mis, ks, bel