priestoru bola založená z dvoch základných smerov - inovácií (nápadov, zlepšovákov... ) a reštrikcií (zníženie nákladov, šetrenie energií... ). Pomer medzi informačným priestorom, ktorý vtedy venovali štátni predstavitelia, médiá či podnikové nástenky inováciám a priestorom, ktorý venovali tieto informačné zdroje reštrikcii, bol výrazne posunutý v prospech reštrikcie. Tesne po revolúcii sa táto reštrikcia stala takmer úplným vládcom informačného priestoru a "uťahovanie opaskov" bol realizačný základ transformačnej politiky. Podpora inovácií a podnikavosti sa takmer úplne vytratila z prejavov politikov a komentárov v novinách. Možnosť slobodného podnikania totiž vytvorila zdanlivo samozrejmý predpoklad, že o inovácii nie je potrebné hovoriť.

Konzervatívnosť, ktorá je v tomto prípade zrejme nezdravá, tak necháva budúcnosť slovenskej ekonomiky založenú na "rekonštrukčných prácach" a udržiavaní starého pri živote. Mladí ľudia nedostávajú systematické vzdelanie, ktoré ich učí samostatnosti, ale každodenné poučky z vlastného života, ktoré ich učia pohybovať sa iba v existujúcom stave. Neučia sa tak prekonávať nové prekážky a znášať riziko pokusov o prekonanie takýchto prekážok, ale učia sa len ako ísť naučenou "skratkou", ktorá vedie dookola, ale cesta po nej trvá dlhšie. Pritom princípom takejto "skratky" je ochota nechať svoje kroky regulovať aktivitou iných.

Okrem informačných zdrojov sa stále viac a viac objavujú na strane nepružností a byrokracie aj ekonomické zdroje. Revitalizácia podporuje staré podniky, ktoré nedokázali tvorivo nájsť stabilné nové pozície na trhu. Úrad práce podporuje najmä podniky, ktoré znižujú zamestnanosť. Štátne investície smerujú do neinovačných sfér vo veľkých objemoch, čím vytláčajú zdroje pre podnikateľov, ktorí chcú "riskovať" nové typy investícií. Vysoké školy musia bojovať o udržanie existenčne nutných finančných zdrojov namiesto toho, aby hľadali optimálne využitie zdrojov určených na rozvoj.

Asi najžiadanejšou ekonomickou komoditou je informácia - pokiaľ je k dispozícii úplná, pravdivá a včas, potom môže jej držiteľ vykonať ekonomicky veľmi efektívne (a často dlhodobo efektívne) rozhodnutia. Každé takéto rozhodnutie prináša so sebou ochotu niesť riziko a potrebu tvorivo využiť skrytý potenciál tejto informácie. A práve informácie a spôsob ich spracovania sú podstatou rozdielu medzi tvorivým a netvorivým prístupom. Pohľad na zasadnutie revitalizačnej komisie, ktorá eviduje 1200 žiadostí (čo je tiež informácia), ďalej pohľady na výsledky hospodárenia malých podnikateľov tvoriace viac ako tretinu celkových výsledkov za prvý štvrťrok 1997, na výsledky hospodárenia najvyspelejších krajín sveta (ktoré explozívnym spôsobom podporujú šírenie a spracovávanie informácií), na rentabilitu výnosov slovenského súkromného sektora so zahraničným vplyvom (6% za I.Q. 97) a obdobnú vysokánsku rentabilitu vládneho sektora (11,4% za I.Q. 97) oproti súkromnému sektoru s domácim vplyvom (1,8% za I.Q. 97) naznačuje, že slovenské podnikanie potrebuje významnú podporu práve v oblasti tvorivosti a podnikania a slovenská byrokracia potrebuje inováciu v oblasti kontroly poctivosti podnikania, dodržiavania trhových princípov a zabezpečenia informovanosti celého trhu.

Autor: XAVER GUBÁŠ P67 value, spol. s r.o., Bratislava