Nie je to nijaké tajomstvo - Bonn stále považoval Turecko za "chorého muža v Bospore". Napriek tradičnému nemecko-tureckému priateľstvu a spolupráci mali všetky spolkové vlády určité výhrady voči Ankare. V neposlednej miere to bola práve otázka ľudských práv, brutálne potlačovanie opozície, či už tureckej alebo kurdskej, ktorá zaťažovala vzájomné kontakty. Aj tak v Bonne nikto tak ostrý útok tureckého ministerského predsedu Mesuta Yilmaza proti spolkovej vláde a spolkovému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, nečakal. "Kohl chce z Európskej únie zriadiť kresťanský klub," tvrdil Yilmaz po tom, ako bolo v Luxemburgu rozhodnuté, že Turecko nebude patriť k tým krajinám, o ktorých členstve v únii sa začne rokovať. "Spolkový kancelár má námietky voči islamskému Turecku," dodal. Zatiaľ čo sa Kohl k Yilmazovým obvineniam nevyjadril, rozhorčil sa spolkový minister zahraničných vecí Klaus Kinkel. "Útoky ministerského predsedu Yilmaza proti spolkovému kancelárovi sú neopodstatnené a falošné," vyhlásil Kinkel v pondelok. "Chceme," pokračoval vzápätí Kinkel, "aby Turecko bolo členom Európskej únie, ale najskôr sa musí vyrovnať s vlastnými problémami, ktoré mu bránia, aby sa členom únie stalo. V tom mu zvonku nikto nemôže pomôcť." Turecká reakcia na zamietnutie žiadosti, aby Turecko patrilo k prvým, s ktorými sa bude rokovať o členstve v Európskej únii, a to, že ministerský predseda Yilmaz zvalil za to celú vinu práve na spolkovú republiku, Bonn takmer šokovalo. Nie je to tak dávno odvtedy, keď Bonn dodal Turecku zbrane zo zásob bývalej "Ľudovej armády" NDR, a ktoré turecká armáda použila v boji proti separatistickým Kurdom. Nemecké lodenice postavili pre Turecko niekoľko vojnových fregát, z ktorých niektoré operujú v Egejskom mori, kde sa stretávajú záujmy dvoch členov Severoatlantického spoločenstva NATO - Turecka a Grécka.
V súvislosti s atakom ministerského predsedu Yilmaza na spolkového kancelára Kohla a spolkovú republiku sa poukazuje, že Yilmaz využil pre Turecko iste nie príliš výhodnú situáciu, aby domácim fundamentalistom demonštroval svoju nezávislosť od západoeurópskych krajín. Potvrdzuje to taktiež aj to, že Yilmaz bol za svoju kritiku v Ankare napadnutý aj niekoľkými členmi vlastného kabinetu. Opoziční sociálni demokrati dokonca Yilmaza obviňujú, že záujmy Turecka stotožňuje so záujmami svojej strany a poukazujú, že Yilmaz, ktorý predsedá menšinovej vláde, sľúbil nové parlamentné voľby najskôr na jar 1998. V parlamente v Ankare sa Yilmazova vláda teší totiž podpore len 222 zo 550 poslancov.
Zdá sa však, že Mesut Yilmaz si uvedomil, že zrejme prestrelil. Po rozhovore s prezidentom Spojených štátov Billom Clintonom vyhlásil, že jeho vláda nestiahne späť svoju prihlášku o členstvo v Európskej únii. Svoju kritiku Bonnu vo Washingtone nezopakoval. Pravdaže, spolková vláda je, ako to uviedol jej hovorca Peter Hausmann, rozhorčená - a očakáva, že Ankara ešte celú záležitosť objasní.
Autor: RUDOLF STRÖBINGER, Bonn (Autor je stálym spolupracovníkom
