rná bohoslužba, ktorú už viac ako tri roky poriada tu pôsobiaci rád kamiliánov. Práve im sa v týchto okamihoch vlieva do sŕdc teplo, láska, spolupatričnosť. Omša, sprevádzaná i spevom mladých sa končí, podania rúk na znak zmierenia sú úprimné. Námestie na chvíľu ožíva krehkými úsmevmi a bozkami. Kamiliáni odprevádzajú starkých k fare. V krbe praskajú hrubé polená, sviece prehrievajú miestnosť a zelený stromček vysiela ku krehkým telám starcov sviežosť prírody. "Štedrý deň, deň, keď sa nebo spojilo so zemou, deň narodenia Ježiša Krista," zaznelo z úst pátra Arthúra. Toho, ktorý prišiel do Kremnice s rehoľou kamiliánov až z Poľska. Jeho tichý príhovor a modlitba pred jedlom vyzdobili tváre mladých kamiliánov a ich hostí pokojným úsmevom. Stoly pokryté lahôdkami poľskej kuchyne, jemnými plátkami sleďov, šalátmi, ovocím, krehkým pečivom a voňavou hríbovou polievkou lákali i mladých mužov z Kresťanského centra pre nepočujúcich Oáza z blízkej obce Lúčky. I oni boli hosťami kamiliánov. Starý porcelán, starí krehkí ľudia, šepot úzkych pier, jemný štrngot príborov. Hlasy, ktoré si už len zriedkakedy zaspievajú, zazneli dávnymi koledami. Na hodinku, dve sa vrátili o desiatky rokov späť. Do veľkých rodín, do veľkých izieb, kde ich milovali a oni boli milovanými. Kde kedysi dávno voňali perníky láskou.

Autor: Katarína Schmidtová