a, Dukle Banská Bystrica a futbalový chlebík vyskúšal aj vo Francúzsku, je v súčasnosti oporou ružomberského superligového nováčika. Keď sa v lete 1996 Vilo po potulkách svetom vrátil domov, najprv trošku riešil dilemu, či vykročiť na trénerskú púť s dákym mládežníckym "mančaftom", alebo plne zostať vo vrcholovom futbale. Po debate s ružomberskými funkcionármi posilnil celok SCP. "Rozhodol som sa vtedy pomôcť Ružomberku vybojovať vytúženú najvyššiu súťaž," vracia sa späť niekdajší reprezentant. "Cítil som, že je to reálny cieľ. Po úspešnej sezóne 1996/1997 som sa po dvoch rokoch opäť dostal do ligy. Nemal som z tejto súťaže obavy, ale doľahla na mňa akási väčšia zodpovednosť. Bol som i zvedavý, ako to všetko dopadne." Momentálne Hýravý o žiadnych chúťkach stať sa trénerom nehovorí. Prečo by aj? Po rokoch strávených v strede poľa sa v tíme "Ruže" výborne udomácnil na poste libera a tu svojmu Ružomberku odovzdáva nezaplatiteľnú robotu. "Neviem, či by som ešte naplno dokázal odmakať deväťdesiat minút v zálohe," poznamenáva Vilo. "Vzadu môžem využiť rokmi nadobudnutú futbalovú predvídavosť i skúsenosti. Sedí mi toto miesto." V týchto dňoch libero SCP dovolenkuje. Piateho januára sa však spolu s ostatnými futbalistami SCP opäť zahryzne do ďalšej prípravy. "Kde-kto sa ma pýta, dokedy chcem ešte aktívne hrať," zveruje sa jeden z najstarších matadorov našej ligy. "Momentálne veľmi nad tým ani neuvažujem, žiadne časové úseky si ani nestanovujem. Všetko závisí v prvom rade od zdravia. Ak bude slúžiť, potom by som nerád svoju veľkú lásku opustil. Od čias, čo si ma futbal podmanil, dávam mu skutočne všetko... Ak však zistím, že to nie je ono, že nestačím, sám z ihriska odídem. Myslím si, že za tie roky sa už dokážem ohodnotiť." V kruhu svojej rodiny v Lieskovej Vilo momentálne vychutnáva zaslúžený odpočinok. Vzdialený od svojich najbližších totiž už bol viac než dosť. Doma čerpá živicu na jarný superligový dej. Už dnes sa naň teší a vôbec mu nevadí ani ďalšia zimná "zaberačka". Dobre vie, že bez nej by to nešlo.