Horský záchranár, pracovník Tatranskej Horskej služby, horolezec a skialpinista Ladislav Janiga vystavuje v Múzeu TANAP v Tatranskej Lomnici svoju fotografickú tvorbu pod názvom Hory a cesta do hôr očami horolezca. Tatko, ako Laca Janigu dôverne volajú Tatranci, začal fotografovať v šesťdesiatych rokoch. "Vtedy som mal už za sebou prvé horolezecké cesty. Dostal som chuť trvácejšie zachytiť to, čo v horách prežívam. Fotiť som teda začal pre hory samotné. Fotografovanie je pre mňa príležitosťou ukázať ľuďom tú časť sveta a spôsobu života, ktorú nie každý môže dôverne poznať. Chcem im sprostredkovať svoje dojmy a pocity z ciest, z hôr, z prírody aj z domorodého života," vyznáva sa fotograf, ktorý za 26 rokov pôsobenia v Horskej službe zachytával objektívom všetky zásadné záchranné akcie. Priznáva sa, že pomýšľa aj na spomienkovú knihu, akúsi rekapituláciu života v horách. Fotografického materiálu má dosť, len na písanie mu zostáva žalostne málo času. Nepochybne to bude kniha zaujímavá. Veď Tatko pochodil a zlyžoval nielen Vysoké Tatry, ale aj Alpy, Altaj, Kaukaz, Pamír, bol v Himalájach, v Austrálii, Mongolsku, na Novom Zélande, v Južnej Amerike... Všade ho fascinovali hory, príroda a ľudia. Tatranci však Tatka nepoznajú len ako horolezca, pre nich je aj príkladom úžasnej chuti žiť. Považujú ho za akýsi malý zázrak prežitia. V roku 1979 totiž prežil haváriu vrtuľníka vo Vysokých Tatrách, pri ktorej zahynulo šesť ľudí. Rok sa liečil v nemocnici v Košiciach- -Šaci, ďalšie dva roky nasledovali neustále operácie a rehabilitácie. "Mal som možnosť ísť do trvalého invalidného dôchodku. Ďakujem. Vrátil som sa k Horskej službe, aj keď to nebolo jednoduché. Pred nástupom do práce som dvakrát do týždňa pešo chodil z Popradu do Starého Smokovca. Učil som sa vlastne všetko odznova, ešte aj chodiť. Bola to tvrdá robota. Potom som už len pracoval na zlepšovaní kondície. V mnohom mi pomohli kolegovia," spomína Tatko na azda najťažšie obdobie svojho života. Tri roky po nešťastnej havárii však už sedel vo vrtuľníku, aby pomáhal zachraňovať životy iných. Dva roky po havárii zlyžoval Elbrus. Nasledovali ďalšie horolezecké výpravy. Život akoby sa s ním pohrával, skúšal jeho vytrvalosť. Tatko prežil 22 dopravných nehôd, okrem iného aj čelnú zrážku s kombajnom. "Nemám nárok namýšľať si, že sa môžem vzdať. Som zaviazaný povinnosťami, mám zodpovednosť k blízkym, veď môj najmladší syn má len dva roky. Musím na sebe tvrdo pracovať, udržiavať telo zdravé a v kondícii, aj keď viem, že úplne v poriadku už nikdy nebudem," hovorí 53-ročný Tatko Janiga, ktorý vzbudzuje obdiv nevyčerpateľnou vitalitou. Už teraz, po nedávnej chorobe, znovu brúsi Tatrami, zbiera kondičku, veď na jar pomýšľa na poriadny alpský výlet. A o tom všetkom sú aj jeho fotky. V Tatranskej Lomnici sú vystavené do konca decembra.