Katka, jedenásťročný Paľko a pätnásťročný Janko sú po otcovi hokejisti. Pre Petra Šťastného sú Vianoce stále najväčším sviatkom: "Od malička, a platí to stále, sa neviem dočkať Vianoc. Bodaj by boli častejšie. Ťažko povedať, ktoré sú krajšie, pamätám si aj smutné. Pre mňa boli jediné smutné tie, ktoré som prvýkrát nestrávil doma. Do osemnástich rokov sme každé Vianoce prežívali celá rodina spolu, samozrejme, až pokým sa starší bratia neoženili a neodišli z domu. Až v sedemdesiatom piatom som odcestoval na juniorské majstrovstvá sveta do Kanady. Vtedy to ešte boli neoficálne MS. Bol to môj prvý zájazd na Západ. Išli sme niekoľko dní pred sviatkami. Nikdy na to nezabudnem, veľmi sa mi páčilo ako, bolo vyzdobené mesto Calgary. Celé ulice, balkóny, vysvietené rodinné domčeky. Ale keď bolo dvadsiateho štvrtého a my sme podvečer sedeli v hoteli, bolo to iné. Už samotné vedomie, že rodina je ďaleko za oceánom a že prvýkrát nie som s ňou, bolo veľmi silné. Doteraz presne viem, kde som sedel, na čo som myslel. Potom sme sa poprechádzali štedrovečerným mestom. Osirelo, ostali len dekorácie a zopár bezdomovcov, chudobnejších ľudí a my turisti. Podchvíľou som sa cítil ako tí ľudia bez domova. Vtedy som si intenzívne uvedomil, že každý by mal byť v ten deň doma pri svojej rodine, pri svojich najbližších. V St. Louis to býva u nás na Vianoce ako každý rok, pocit je stále rovnaký. Príprava sa začína vždy trochu skôr, u nás sa vlastne zdobil stromček až dvadsiateho štvrtého, mama ešte dopekala, dovárala. V Amerike v mnohých rodinách stojí stromček oveľa skôr, už na Deň vďakyvzdania. Hneď po tomto sviatku sa začína komerčná vianočná sezóna. Do Štedrého večera atmosféra už len graduje. Vždy sme mali len živý vianočný stromček, nikdy nie umelý. Kupovanie stromčeka je udalosťou, pri ktorej spolu s deťmi hodnotíme, žrebujeme. Vyberáme, najkrajších je medzi stovkami ponúkaných veľa. Vôňa a práca okolo neho, to je súčasť nezabudnuteľného vianočného rituálu. St. Louis je mesto so silnou katolíckou komunitou, takže vianočné zvyky sú veľmi podobné ako bývali u nás v Bratislave. Jedlo mávame tradičné. Len kapra sme zmenili. V Amerike sme si zvykli na Salmona. Má krásne šťavnaté mäso. Pre mňa je to najzdravšia a najchutnejšia ryba, akú som kedy jedol. Ostatné je to isté. Začíname oblátkami s medom. Deti ich milujú. Nasleduje ryba s kašou, kyslá uhorka, pôstna kapustnica - najchutnejšia polievka roka. Napokon rôzne dobroty a ovocie. Rozbaľovanie darčekov už nie je v jedálni, ale v obývačke pri krbe. To sú najkrajšie momenty. Čatejšie teraz chodievame na polnočnú omšu, pre dospievajúce deti je atraktívnejšia ako popoludňajšia. Každý rok plánujem nakúpiť darčeky aspoň mesiac vopred, ale nie vždy sa mi to podarí, takže ešte deň-dva pred Štedrým večerom zháňam posledné drobnosti. Nie je nič horšie ako nemať pripravené darčeky.
Premýšľam aj o komercionalizácii Vianoc - na jednej strane je to nevýhoda, také rozriedenie vianočnej nálady. Na druhej strane by som však bol rád, keby Vianoce existovali 365-krát do roka. Potom by na svete stále panovala ideálna atmosféra. Akonáhle sa pár týždňov pred Štedrým večerom všetko rozsvieti, všade počuť vianočné melódie. V aute, obchodoch, tak si myslím, že nikdy nie je priskoro. Človek je v zvláštnej nálade. Je štedrejší, slušnejší, obetavejší. Vzťahy sa zlepšujú. Ja som síce tradicionalista, Vianoce by sa mali začať Štedrým večerom a končiť Svätým Štefanom, ale čo sa týka ducha Vianoc, nech sa len naťahuje, nech to raz zavládne od Vianoc do Vianoc."
