50 percent, a to "až" o 0,52 percenta. Ak sa tak naozaj stalo, znamená to, že rozhodujúci diel srbských voličov prekonal svoju únavu a už po štvrtý raz v krátkom čase odvolil. Pikantné je, že v predošlých voľbách vyhral kandidát Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj, lenže podobne nepatrné percento mu v prípade voličskej účasti víťazstvo zmarilo. Účasť v druhom kole prvých prezidentských volieb bola totiž tesne pod 50 percent, a preto sa voľby museli opakovať.
Milan Milutinovič je ministrom zahraničných vecí Juhoslovanskej zväzovej republiky a socialisti ho do opakovaných volieb za nástupcu Slobodana Miloševiča postavili s vierou, že bude úspešnejší než nepríliš výrazný nedávny prezident JZR Zoran Lilič. Šešelj reagoval na svoje zmarené víťazstvo v prvých voľbách bohatierskymi rečami o tom, že opakovaných volieb sa nebojí, pretože opäť, a ešte výraznejšie, zvíťazí. Dnes, keď dostal Šešelj podľa socialistov len 37 percent, kým Milutinovič takmer 60, nezostáva radikálom iné než tvrdiť, že ide o volebný podvod a že podľa nich bola účasť len 49,21 percenta.
Oficiálne výsledky majú byť vyhlásené v najbližších dňoch. Je však pravdepodobné, že tu bude veľká snaha o to, aby voľby boli právoplatné. Ide totiž jednak o kandidáta vládnucej strany (i keď socialisti po nedávnych parlamentných voľbách už nemajú v srbskom parlamente väčšinu a nová vláda stále nebola vymenovaná), navyše Milutinovič je v každom prípade i pre západný svet lepším variantom než ultranacionalista Šešelj, ktorý sľubuje spojiť všetky územia obývané Srbmi do jedného štátu bez ohľadu na terajšie medzinárodne uznané hranice (jeho strana si veľmi dobre počínala pri parlamentných voľbách v bosnianskej Republike srbskej). USA, ktoré nedávno predĺžili platnosť sankcií voči Juhoslávii, otvorene oznámili, že so Šešeljom ako prezidentom spolupracovať nebudú. I preto možno očakávať, že nijaké západné pozorovateľské misie (a v Srbsku bolo pozorovateľov zo Západu údajne pozoruhodne málo) nebudú mať záujem na spochybnení Milutinovičovho víťazstva.
A Srbi? Mlčiaca takmerväčšina je možno istou formou víťazstva negatívnej kampane šéfa poprednej opozičnej Demokratickej strany Zorana Djindjiča, ktorý po roztržke s Vukom Draškovičom zo Srbského hnutia obnovy a za trvajúceho nerovného prístupu k médiám propagoval bojkot volieb. Tento rok sa začal pre opozíciu nádejne, keď si dokázala pouličnými protestami vyvzdorovať uznanie svojho volebného víťazstva v trinástich veľkých mestách. Nakoniec sa však v centrálne riadenom Srbsku nič nezmenilo, čo dáva za pravdu skôr tým unaveným, ktorí v nedeľu nevolili nikoho.
