Pán Zdenko nevidí trblietanie prskaviek ani slzy v očiach svojej manželky, keď mu podáva darček, napriek tomu Štedrý večer miluje, tak ako ho miluje jeho žena Danka, ktorá celú vianočnú výzdobu vidí len matne. Vianoce u nevidiacich manželov Žužičovcov sa riadia už desiaty rok zvláštnymi výnosmi a zatiaľ všetko vychádza v pohode. "Povedali sme si, že sa nebudeme hrať na ostatných ľudí, my budeme my," vraví Zdenko Žužič, ktorý zvláštnym výnosom zrušil zhon a naháňanie. Netradičné boli aj ich prvé spoločné Vianoce. "Vtedy sme ešte neboli manželmi, najprv sme spolu žili, aby sme si na seba zvykli, nechceli sme urobiť to, čo sa bežne medzi vidiacimi robí, že sa najprv zoberú, zvykajú si na seba a potom sa rozvádzajú," vraví pán Žužič, ktorý od svojich dvoch rokov nevidí a v pamäťových stopách mu nezostalo nič z obrysov tohto sveta. "Tie prvé Vianoce sme si vlastne urobili hneď ráno, Zdenka som zobudila už ráno o siedmej, lebo som jednoducho nevydržala," vraví jeho žena Danka, ktorá je silne slabozraká. Darčeky aj tento rok nakúpili za pomoci svojich vodiacich psov Almy a Bibi. Dva čierne labradory Vianoce svojich pánov vraj doslova milujú. "Tú atmosféru totiž cítia už niekoľko dní predtým a priam zbožňujú rozbaľovanie darčekov," vraví pán Zdenko, ktorý už 25 rokov pracuje v telefónnej ústredni Akadémie vied, robí predsedu Združenia zrakovo postihnutých a ešte každú nedeľu moderuje v rádiu svoju vlastnú reláciu o tom, ako treba vedieť spomaliť. " Dnes je všetko hektické, aj ako nevidiaci veľmi cítim, ako sa ľudia naháňajú, počujem, ako tí, čo by sa mali mať radi, sú k sebe absolútne zlí, to je pre mňa dôkaz, že ľudia akoby zabudli, prečo sú na tomto svete, a na Vianoce sa to snažia naprávať nelogickým spôsobom.
Autor: uj
