Predvianočné obdobie je vždy časom bilancovania, inventúr, analýz. Každá organizácia, ale aj každý človek sa nakrátko obzrie za sebou, aby to potom mohol hodiť cez hlavu a začať v novom roku lepšie alebo ešte lepšie. Aj ja som urobil niekoľko analýz účinkovania slovenskej reprezentačnej futbalovej dvadsaťjednotky. Cez rôzne masmédiá. Stručne sa vrátim k podstate. Je umiestnenie na treťom mieste v skupine za Španielskom, Juhosláviou, ale pred Českom úspechom alebo neúspechom? Alebo tretie miesto v skupine je len lepším odrazom kvality slovenského futbalu. Niet objektívneho kritéria. Podľa môjho, tiež subjektívneho, názoru to úspech nebol, ale zdôrazňujem, že ani neúspech. Bol to hráčsky kvalitný ročník, ktorý však nikdy nehral v plnej sile, kompletne, lebo podľa mňa výnimočne, robil akúsi rezervu pre vyššie mužstvo. Na to, aby sa prejavila hráčska kvalita do výrazného úspechu, potrebovalo mužstvo podporu. Týmto slovom je vyjadrené úplne všetko. Pod podporou ale nemyslím materiálne podmienky a organizačné zabezpečenie prípravy a kvalifikačných zápasov. Zásluhou SFZ tieto faktory boli porovnateľné s našimi súpermi. To, že mužstvu chýbala adekvátna podpora vzhľadom na vytýčený cieľ, to sa prejavilo aj v záverečných hodnoteniach, kde sa nezohľadnil práve tento veľmi podstatný fakt. Uznávam, že prioritné je vždy vyššie mužstvo. Na druhej strane bolo už dávno úplne isté, že tá- to priorita vyššiemu mužstvu nepomôže a skončí tak, ako skončilo, lebo s väčším množstvom mladších hráčov nie je možné niečo vážne vyhrať. To dokazujú štatistiky úspešných reprezentácií. To je len dobrý vklad do budúcnosti. Naše tvrdé rešpektovanie tejto priority prakticky znemožnilo prípadný úspech mladšej reprezentácii, pretože i napriek silnej skupine šanca tu bola, lebo to bol silný ročník. Treba sa asi v budúcnosti lepšie zamyslieť nad stratégiou úspechu a možno raz úspechov slovenského futbalu. Myslím na to, že treba sústrediť všetky sily a podporu na tom úseku, kde sa v medzinárodnom futbale preraziť dá, využiť ponúkajúcu sa príležitosť. Keď to ani za podpory nevyjde, tak až potom to vyhlásiť za neúspech. Musíme si uvedomiť, že ani plná podpora nie je zárukou medzinárodného úspechu, lebo slovenský futbal má momentálne takú kvalitatívnu úroveň, akú má. Nie som s úplnou určitosťou presvedčený, že keby bola naša dvadsaťjednotka nastupovala v kvalifikačných zápasoch v plnej sile, to znamená s Karhanom, Špilárom, Slovákom, Némethom, Rzeszotom, Demom, že by bola lepšia ako Španielsko, resp. Juhoslávia. To by bol len predpoklad úspechu, lebo tieto krajiny sú od nás futbalovo lepšie. To nie je subjektívny názor, to je holá skutočnosť. Lenže, už po ukončenej kvalifikácii musí každého mrzieť, že sme nevyužili ani tento predpoklad skúsiť preraziť aj v tejto nesmierne ťažkej skupine, čím sme sa jasne a dopredu odsúdili do roly zúčastnených a porazených v tejto kvalifikácii. Mnohokrát som mal dojem, ktorý súvisí s mojou úvahou, že v tejto kategórii akoby sme sa báli pochváliť sa za dobré výsledky. Ako jediní sme vyhrali nad víťazom minulej skupiny Francúzskom, jediní sme zobrali bod druhému víťazovi Španielsku, vyhrali sme nad účastníkom MS 1994 Kamerunom na jeho pôde pre nás v nenormálnych podmienkach, vyhrali sme v Uruguaji nad kompletnou dvadsaťtrojkou, prehrali v dobrom zápase s kompletným "A" mužstvom Bolívie pred 40 000 divákmi 2:0. Vyhrali v Egypte s rovesníkmi trikrát a raz remizovali, až to vzbudilo podozrenie, atď. Ale prehrali v Azerbajdžane, nevyhrali doma s Izraelom, Českom, Juhosláviou. Je veľmi komplikované hodnotiť účinkovanie SR "21". Každý si urobí vlastný názor. Ja som vytýčil tie najvyššie ciele, lebo som tomu veril. Kto by to nechcel a neurobil všetko pre to. Lenže prax ukázala niečo iné. Aj to, že slabší nemôžu ísť na poľovačku s bubnami, ale len tichučko sa prikrádať. Slabší musí byť všeobecne oveľa viac kompaktnejší, súdržnejší, organizovanejší, emocionálnejší. Musí využiť všetky okolnosti, ktoré sa naskytnú. Musí mať obrovskú podporu a tiež šťastie. Potom by mal úžitok celý slovenský futbal, ktorý v tomto období úspech veľmi potrebuje. Boli by sme vyhrali všetci, tak ako sme teraz všetci nič nevyhrali, lebo nielen ja som nevyhral. Aj keď môžem konštatovať, že sme skončili o niečo málo lepšie, ako je kvalitatívne zaradený slovenský futbal. Aj v porovnaní s "A" reprezentáciou a klubovými zástupcami v európskych pohároch.

Autor: Milan Lešický (Autor je podpredsedom trénersko-metodickej