Niekoľko mŕtvych a ranených si v západnej Európe vyžiadali zmeny počasia, ktoré nasledovali po silných mrazoch minulý týždeň. Vo Francúzsku a v Taliansku boli silné lejaky, v Nemecku zase poľadovica, ktorá spôsobila sériové havárie. Silným dažďom a záplavami bol postihnutý predovšetkým juh Francúzska, kde sa rieky vyliali z brehov a lavíny rútiace sa z horských masívov usmrtili niekoľko turistov. S veľkou vodou sa pasovali aj Benátky, kde živel zatopil okrem iného vianočný stromček svietiaci na Námestí sv. Marka. Toto mesto tak zrejme tohto roku prežije len druhé Vianoce pod vodou v tomto storočí. Zmena počasia nezostala bez následkov ani v Nemecku, kde si havárie spôsobené poľadovicou vyžiadali zatiaľ štyroch mŕtvych.
VOĽBY V LITVE
Veľký záujem a aktivita občanov sú podľa zahraničných novinárov od začiatku pri prezidentských voľbách v Litve, kde včera necelých 2,6 milióna voličov rozhodovalo o novej hlave štátu. Doterajší litovský prezident Algirdas Brazauskas, ktorý sa vo svojich 65 rokoch už neuchádza o vrcholnú funkciu, včera vo volebnej miestnosti pri odovzdávaní svojho hlasu vyjadril nádej, že nový prezident vytvorí lepšie vzťahy s parlamentom. O prezidentský úrad sa v Litve uchádza sedem kandidátov. Podľa prieskumov majú najväčšiu nádej dvaja nestraníci - bývalý generálny prokurátor Arturas Paulauskas (44) a americký ekológ litovského pôvodu Valdas Adamkus (71).
prepustili bosnianskych Chorvátov
Medzinárodný súd pre zločiny v bývalej Juhoslávii prepustil v Haagu pre nedostatok dôkazov troch bosnianskych Chorvátov podozrivých z vojnových zločinov, ktorí sa v sobotu vrátili do Záhrebu, kde ich podľa agentúry AFP privítali ich príbuzní, priatelia a vysokí chorvátski predstavitelia. Prepustenie z väzenia OSN sa týka Marinka Katavu, Pera Skopljaka a Ivana Šantiča. Žaloba ich vinila z účasti na masakrách moslimského civilného obyvateľstva. Všetci traja sa justícii OSN vzdali dobrovoľne 6. októbra.
DOHODA V SOMÁLSKU
Doteraz znepriatelené somálske frakcie, ktorých vzájomný boj počas šiestich rokov paralyzoval túto východoafrickú krajinu, uzavreli dohodu o ukončení nepriateľstva a utvorení spoločnej dočasnej vlády. Oznámil to včera v Káhire vysokopostavený predstaviteľ egyptského ministerstva zahraničných vecí. Ako uviedol, oficiálny akt vyhlásenia dokumentu označovaného ako Káhirská deklarácia, sa uskutoční dnes za účasti egyptského ministra zahraničných vecí Amra Músu a generálneho tajomníka Ligy arabských štátov Ismata Megida.
NOVÝ MINISTER PRE PRIVATIZÁCIU
V sobotu ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval do funkcií ministra pre privatizáciu a vicepremiéra 52-ročného Faziza Gazizullina, ktorý doposiaľ zastával funkciu prvého námestníka ministra privatizácie v ruskom vládnom kabinete. Informovala o tom tlačová služba Kremľa. Post ministra privatizácie zostal neobsadený po tom, čo B. Jeľcin odvolal z tejto funkcie 15. novembra Maxima Bojka. Dôvodom na jeho odvolanie bola takzvaná "honorárová aféra" - vyplatenie neúmerne vysokých honorárov za dosiaľ nepublikovanú knihu o ruskej privatizácii.
