Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky

Vianočné zvyky z Liptova

Kedysi sa neslávili len samotné Vianoce, ale aj obdobie predvianočné. K nemu sa viazalo viac príkazov, zákazov, pravidiel správania, magických úkonov, ktoré mali zaistiť bohatstvo a dostatok v budúcom roku, odvrátiť nešťastie od hospodárstva a zabezpečiť

zdravie gazdu a jeho rodiny. Tieto snahy nadobudli najväčší význam práve na Štedrý deň, keď každý úkon mal svoj osobitný význam. Najväčšia znakovosť a symbolika boli spojené s prípravou štedrovečerného jedla a úpravou stola. Budúcu prosperitu gazdovstva mohla ovplyvniť gazdiná už pri príprave pokrmov. Ak chcela, aby ovocné stromy dobre rodili, musela každý chytiť rukou oblepenou cestom z miesenia vianočného chleba. Aj na kvalite pečiva si musela dať záležať. Muselo byť dobre vykysnuté, nepopraskané, pekné. Nízke nevykysnuté chleby a koláče mali byť predzvesťou úpadku celého gazdovstva. V Liptovských Sliačoch sa uchoval zvyk, že gazdiná pri vyberaní opekancov z vody, v ktorej ich obárala, zakaždým, keď vybrala na misu plnú varechu, udrela ňou hus. Koľkokrát hus zagágala, toľko vraj na jar zniesla vajec.

Skryť Vypnúť reklamu

ŠTEDRÝ VEČER

Zvláštna pozornosť sa venovala príprave a úprave štedrovečerného stola. Samotný stôl nielenže mal osobitne významnú funkciu v interiéri izby, ale tentoraz bol jeho význam ešte zvýraznený všetkým, čo bolo na ňom naložené. Na stôl sa mali dostať všetky plodiny, ktoré sa v gazdovstve pestovali, čo malo mať pozitívny vplyv na ich pestovanie v budúcom roku. Hojnosť jedál na štedrovečernom stole znamenala hojnosť a dostatok všetkého v budúcom roku. Jedenie zrnitých pokrmov proso, mak, strukoviny, symbolizovalo snahu všetko rozmnožiť, zveľadiť. Prípravu štedrovečerného stola opísal kronikár z Černovej pán Hattala takto: "Na stôl sa položilo čím viac chlebov a koláčov, aby toho božieho daru bolo po celý rok dostatok. Pod obrus sa kládol plný mešec peňazí, aby v roku nechýbali. Pod stôl dal gazda kanvu s vodou, aby mu vraj statok po celý rok božie požehnanie sprevádzalo. Bol nepísaný príkaz, aby k štedrej večeri boli všetky pokrmy prichystané tak, aby nik z izby počas večere neodchádzal, aby totiž niektorého člena rodiny trvalý odchod nepostihol. Večera sa začínala po zotmení, keď sa na nebi objavila prvá hviezda. Najskôr sa jedli oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšie pre statok. Medom gazda aj čelá domácich ponatieral, aby sa mali radi. Potom bol prípitok a vzájomné želanie zdravia a šťastia. Jedli sa opekance posypané makom a bryndzou, varená údená ryba, pre každého člena rodiny jedna, potom tzv. žobrácka, alebo pastierska kaša, polievka, v ktorej sa varili ryby, kapustnica, zahustená krúpami, ryžou a vždy v nej boli aj sušené huby. Okrem toho sa varil hrach, ktorý sa dodatočne dával do polievky a jedol sa preto, že prinášal zdravie. K vianočnej večeri patril "chreň" - omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek. Nakoniec sa pilo hriate a varené víno, jedli sa jabĺčka a orechy. Všetky zvyšky sa nechávali na stole, lebo keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok. Čo sa z každého pokrmu odložilo, po večeri sa zanieslo aj statku, aby aj ten vedel, že sú Vianoce. Matilda Kurillová z Liptovských Revúc opisuje štedrú večeru takto: "U katolíkov bol veľký pôst. Nasýtiť sa mohol každý len raz za deň, a to večer, ale bez mäsového pokrmu. Na vianočný stôl sa prestierala tzv. polievka, plachta, z ktorej sa na jar sialo obilie. Na stôl sa položili peniaze, nenačatý chlieb, zapálená svieca. Nohy stola boli zviazané reťazou, aby bola sila po celý rok. Pod stolom bol košík so senom, kto mal kone, tak konský riad. Pred večerou sa všetci pomodlili, pokropili svätenou vodou. Otec každému delil a natieral medom oblátky, každému pri stole urobil medom krížik na čelo, aby bol dobrý ako med. Jedol sa cesnak, vlašské orechy, jabĺčka a varené sušené slivky a hrušky. Tiež opekance s makom, cukrom a vodou, prípadne omastené maslom. Potom kyslá hubová polievka, ako koláč bol makovník alebo lekvárnik - záviny z kysnutého cesta. Omrvinky zo stola sa starostlivo uschovali na pôjde. Ukladali ich na jar do prvej brázdy pri oraní spolu so škrupinami z veľkonočných vajec, alebo sa z nich hádzalo do ohňa, keď prišla veľká búrka, aby zmiernili búrku." V Liskovej na štedrovečernom stole musel byť tanier s ovocím a zeleninou, tiež obilie, ako plody tohtoročnej úrody, ktoré zostali na stole celý týždeň, aby bol aj budúci rok úrodný. V hornom Liptove býval na štedrovečernom stole čistý koláč bez plnky, tzv. kúchon. V evanjelických rodinách sa varil kyseľ s hríbami, v ktorom sa varilo aj údené mäso a klobáska, tiež sušené slivky. Jedli sa opekance s makom alebo bryndzou, vo Východnej a Važci aj šúľance s bryndzou. Vo Východnej sa pri večeri položil na stôl opekanec pre zomretých. Tiež sa odložil jeden šúľanec "šúľok"` a odniesol sa do sypárne na obilie, ktoré sa malo na jar siať. To vraj preto, aby boli také klasy ako šúľky. V Závažnej Porube sa varil kyseľ so solenými pľúcami a srdce z baraniny, pridali sa sušené hríby, ale aj hrušky a slivky. Hotová polievka sa zahusťovala zátrepkou. Aj vo Vavrišove sa jedla kyslá polievka z baraniny, do ktorej sa pridali hríby. Po návrate z kostola sa jedla polievka zo solenej husaciny, do ktorej sa pridával varený hrach, ktorý sa hádzal aj do kútov pre anjelov.

Skryť Vypnúť reklamu

Po večeri chodili dievky spievať popod okná nábožné vianočné piesne. Aj spoločne chodili mládenci s dievkami, ale keďže bolo zvykom každého, kto prišiel, obdarovať, chodievali aj Cigáni, obecní sluhovia a dedinská chudoba. V Štrbe chodili mládenci o polnoci na kostolnú vežu po zvonovú masť, ktorá mala vraj liečivé účinky a blahodarne pôsobila najmä na omrznuté uši. Vo Važci chodili po dedine pastieri, trúbili na trúbe z kôry, tzv. važeckom rohu, alebo na trúbe z volského rohu.

BOŽIE NARODENIE

V prvý sviatok vianočný - na Božie narodenie, ktoré sa považovalo za najväčší sviatok roku, sa nič nerobilo, niekde dokonca ani nevarilo. Jedli sa zvyšky zo Štedrého večera, najviac vianočná polievka a deň dopredu uvarená kapusta s údeným mäsom. V niektorých dedinách platil aj zákaz chodiť na návštevy. Tento deň bol však príležitosťou pre malých chlapcov, aby chodili vinšovať. Nosili so sebou aj plátenné kapsičky, do ktorých si ukladali výslužku - koláče, jabĺčka, prípadne drobný peniaz. Vo Važci chodili napríklad s takýmto vinšom: Ja som malý, maličičký, pýtam sebe do kapsičky. Kus kouača, kus kabača, prinesiem vám jutro ftača. A to ftača uleteuo, neviem, kde sa vam podeuo. Dobruo rano vinšujem! V Liptovských Sliačoch dostávali chlapci koláč tzv. koledák, neplnený, v tvare kolesa s otvorom uprostred, ktorý si navliekali na povrázok a hrdo nosili prevesený cez plece, aby ľudia videli, koľko koláčov dostali. Pre dievčatá, ktoré nečastovali, mávali staré mamy pripravený koláč, tzv. "bábelku", pletenec pripomínajúci bábiku. Vítanými a očakávanými návštevníkmi vianočných domácností boli betlehemci či jasličkári, ako ľudia volali chlapcov s papierovým alebo dreveným betlehemom, ktorí za odmenu predvádzali dej betlehemskej hry.

Skryť Vypnúť reklamu

FOTO: Vianočný strom sa v sobotu rozžiaril aj na Námestí svätého Petra vo Vatikáne. Tridsať metrov dlhý a osem ton vážiaci symbol Vianoc priviezli vlakom z poľského Zakopaného, kde pápež Ján Pavol II. v mladšom veku rád lyžoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investovanie sa tento rok oplatí
  2. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  3. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  4. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  5. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  6. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  7. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  8. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  9. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  10. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  1. Kúpele Sliač sa pripravujú na liečbu post- Covidových pacientov
  2. BILLA rodičom radí, ako deťom pripraviť výživnú desiatu
  3. Investovanie sa tento rok oplatí
  4. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  5. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  6. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  7. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  8. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  9. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  10. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 23 788
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 22 495
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 9 825
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 499
  5. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 8 426
  6. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 043
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 770
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 757
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 741
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 627
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu