# Nebagatelizujme skutočnosť, že sme zišli z priamej cesty ku zjednocujúcej sa Európe. Máme milionárov, no tí sú pre Slovensko nanič. Ani predpokladaní víťazi budúcoročných volieb to nebudú mať jednoduché. (Len aby sa nezopakoval február 1948 - sily rovnocenných úmyslov, ibaže znacionalizované, sú tu). Ale aj na strane nádejných by malo dôjsť k prebudeniu, že ak skutočne chceme patriť k zjednocujúcej sa Európe, priznajme sa k občianskym princípom a kritériám. Nacionalizmus nielen vyvolal najhroznejšiu vojnu dejín, ale po rozpade komunizmu napáchal vojne rovnocenné zločiny vo viacnárodnostných krajinách Euroázie i Balkánu. V akýchkoľvek sporoch vždy treba hľadať cestu k zblíženiu. Len tak si najlepšie obhájime vlastnú česť.

MILAN MACEK,

Prakovce

# Žijeme v osudovej a prelomovej dobe, keď sa rozhoduje o osude našej krajiny. Žiaľ, na nešťastie väčšiny z nás súčasný režim vedie Slovensko do izolácie a záhuby. Nič nie je ponechané náhode. Podstata veci je v tom, že k moci sa dostali ľudia, ktorí vycítili možnosť, že prišiel ich čas hrať prvé husle a ukojiť sa nekontrolovateľnou mocou a nabaliť privatizačným bohatstvom. Začiatok úpadku a izolácie Slovenska začal v noci z 3. na 4. novembra 1994. V tú noc koalícia položila základný kameň a začala stavať čierny pomník pochovávania integračných nádejí Slovenska. Po dlhej noci nastal deň a čas, keď špina vyplávala na povrch. Od tej doby nás začalo zahraničie upozorňovať, že nastúpená cesta nie je demokratická a porušovaním princípov právneho štátu sme neprijateľní do európskych a euroatlantických štruktúr.

ING. JÁN HRUŠKA,

Martin