BRATISLAVA - Výška inflácie na konci minulého roka bola 6,5 percenta a v priemere za celý rok predstavovala 7,3 percenta. V deväťročnej histórii samostatného Slovenska je to štvrté najnižšie číslo, porovnateľné s hodnotami, aké dosahujú už aj vyspelé ekonomiky. Napriek tomu ekonómovia upozorňujú, že nie je dôvod na radosť.

Pomalé tempo rastu cien nikoho neprekvapilo. „Dopytové tlaky boli počas celého roka obmedzené, ceny ropy už nemali výrazný proinflačný vplyv a situáciu upokojil aj relatívne stabilný kurz koruny. Najviac neistoty do vývoja inflácie vniesli ceny potravín, ktoré v uplynulom roku vo veľkej miere ignorovali sezónnosť,“ komentoval vývoj Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry.

Vývoj spotrebiteľských cien smeroval zreteľne nahor len v úvodných mesiacoch roka, keď sa prejavili účinky zvyšovania regulovaných cien elektriny a plynu. V ostatných mesiacoch dokázali analytikov prekvapiť jedine ceny potravín alebo ropy.

Rast spotrebiteľských cien bude tento rok ešte pomalší. Postarala sa o to vláda, ktorá zastavila zvyšovanie regulovaných cien. „Z tohto titulu by mala do konca roka klesnúť inflácia o tri percentuálne body,“ upozornil Ódor. Analytici niekoľkokrát upozornili, že odklad deregulácií je len dočasný a pre ekonomiku nezdravý. „Vzhľadom na fakt, že cenová hladina na Slovensku predstavuje len 40 percent cenovej hladiny Európskej únie, je to skôr negatívny jav, ktorého následky sa prejavia v strednodobom horizonte,“ varoval makroekonóm Poľnobanky Viliam Pätoprstý. Výsledkom váhania vlády síce bude rekordne nízka inflácia v tomto roku, ale už v roku 2003 sa situácia otočí, pretože regulované ceny bude treba upraviť.

Stúpajúcu infláciu by teda mohol vyvolať jedine šokový vývoj niektorých cien. „Veľkým otáznikom je cena ropy: v prvom polroku sa nedá vylúčiť výrazný pokles, v ďalších mesiacoch by však oživenie globálneho dopytu malo priniesť nárasty,“ doplnil Ódor. Možným zdrojom inflačných tlakov môžu byť, tak ako aj vlani, potraviny, ktorých ceny nie je možné dosť dobre predpovedať.