akadémie vied. Prijatá podoba štátneho rozpočtu (ŠR) je pritom podľa neho vynútená, keďže "je výsledkom toho tvaru hospodárskej politiky, ktorú vláda realizuje od volieb 1994". Renčko zároveň reagoval na rozhodnutie vlády definovať rozpočtový schodok po prvýkrát ako fiskálny, teda bez splátok istín štátneho dlhu. "Podľa môjho názoru je to snaha o zahalenie reality, pretože ŠR pôsobí na ekonomiku samozrejme nielen fiskálnym schodkom, ale tiež dlhovou službou. Pretože náklady na dlhovú službu sa musia prefinancovať, dôležitý je fiskálny schodok plus dlhová služba. Ešte širšie je nutné chápať ako celok komplex verejných financií, teda nielen ŠR, ale aj štátne fondy, miestne rozpočty, poistný systém. Preto by bolo korektné, keby vláda dala jasnú predstavu o celom komplexe pri predkladaní návrhu ŠR do parlamentu," uviedol Renčko. K makroekonomickému predpokladu ŠR, podľa ktorého sa rast hrubého domáceho produktu (HDP) udrží na 5-percentnej hranici, poznamenal, že to považuje za "hornú hranicu hospodárského rastu v roku 1998". Podľa neho doterajší proces privatizácie nesplnil očakávania a neznamenal pre podniky prínos vo zvýšení ich efektívnosti, dostupnosti ďalších finančných zdrojov, vo zvýšení kvality produkcie i manažmentu. Vláda preto zvolila formu revitalizačného procesu, čo je podľa Renčka cesta náročná na finančné zdroje z verejných rozpočtov vzhľadom na nedostatok iných zdrojov, najmä dlhodobých zahraničných priamych investícií.