Po majstrovstvách sveta vo Viedni 1996, na ktorých hokejisti Slovenska debutovali v A skupine, švédska tlač duchaplne zhodnotila vystúpenie zverencov trénera Júliusa Šuplera v štylizácii ich postupovej genézy: slovenský útok vraj patrí v A kategórii k najlepším, obrana však nezriedka stvára béčkarské chyby a v bránke sú miestami diery ako z "céčka". Dosť pritiahnuté za vlasy, ale takáto klasifikácia postov pretrváva od zrodu samostatnej slovenskej reprezentácie dodnes. Aj na olympiáde v Lillehammeri `94 našu útočnú fázu (spolu s fínskou) odborný svet vyzdvihoval ako najatraktívnejšiu, technicko i kombinačne najgramotnejšiu. Aj kanadského trénera Andyho Murraya sme v dvoch medzištátnych stretnutiach v Trenčíne a v Bratislave nadchli sympatickou útočnou hrou, no v oboch prípadoch boli efektívnejší jeho herne "menej pekní" boys.
Kanaďan Dominic Roussel v Trenčíne dokonca prepískol nepísaný hokejový extrém, že dobrý brankár môže v hokejovom tíme znamenať až 80 percent úspechu. Nad percentuálnym odhadom v slovenskej bránke máta veľký otáznik. Šimonovič podstúpil v Trenčíne skúšku ohňom paradoxne studený z nečinnosti, Rybárovi chýbalo v Bratislave kúsok šťastia pri smrtiacom nájazde Stevensa. Napriek tomu nesklamali, ale reálne ešte nemôžu byť osobnosťami, ktoré by upokojovali spoluhráčov pred sebou. S názorom reprezentačného trénera Jána Šterbáka, že Igor Murín z Trenčína je v slovenskej Extralige jednotkou, sa všeobecne súhlasí. Murín je z našich gólmanov technicky najlepšie vybavený, v špecifickej štruktúre brankárskej výkonnosti však býva ešte dôležitejší psychický potenciál, ktorý je podmienený počtom a najmä kvalitou medzinárodných skúseností. Je trochu záhadou (prsty v tom však mali zväčša smoliarske zranenia), že "Ičo" ešte neodchytal kompletnú sezónu či aspoň svetový šampionát v role jasnej jednotky, čo je nevyhnutný fundament zdravého sebavedomia. Pritom má za sebou dva vydarené štarty na MS dvadsaťročných ešte v drese bývalej federácie (v roku 1993 dokonca bronz). Škoda, že osud bol v jeho prípade proti seniorskej kontinuite. Tým viac, že okrem technickej má pre brankára cennú povahovú výbavu - nerozhádzalo by ho, ani keby naňho mierilo desať Lindrosov naraz. Na tejto báze by mali v chúlostivej psychickej príprave popracovať tréneri, lebo veľká atmosféra storočnej olympiády sa nedá natrénovať. Obranu brázdi stále dosť vrások. Zišiel by sa ďalší ofenzívny suverén Sekerášovho typu s dobrou strelou, rovnako aj ďalšia nepriepustná žula "á la" Švehla. V talóne má J. Šterbák ešte skúseného Varholíka i fyzicky disponovaného Droppu, no kompletný bek-režisér, čo sa nesplaší, ani keď v predĺžení hrozí náhla smrť, je veľmi úzky profil. Príjemnejšie starosti máme v útoku. O zámorských superhviezdach typu Bondra, Pálffy, Stümpel, Šatan je zbytočné básniť, spoľahlivú iskru sľubujú Demitra, Zedník, Petrovický. Navyše ide napospol o vzťahovo nekonfliktné a herne prispôsobivé typy, čo je dôležité v podmienkach absencie nácviku súčinnosti. Dvojzápas s Kanadou však ukázal, že Haščákove gólové prihrávky a zlaté ruky stále korčuľujú na dostatočne rýchlych nohách, že kompletne vyzretí českí legionári Jánoš, Daňo, Kontšek, Stantien rutinérsky zvládnu každý taktický variant, že si môžeme dovoliť nechať doliečiť koleno kapitána Cígera.
