rajte sa o nás, ani my vám nezacláňame," hovorí starší muž, ktorý sa takto živí v Bratislave. Vyrušili sme ho pri jedle - z vyhodenej zaváracej fľaše vyjedá ružovkastý karfiol, ktorý musel niekomu doma ležať príliš dlho. Silne zapáchajúci muž nechce povedať ani meno, ani vek a jeho omnoho mladší "parťák" ho okamžite ťahá preč. Na vyprázdnené miesto rýchlo nastúpi ďalšia "čata". Chlapík a dve ženy pracujú systematicky, zameriavajú sa najmä na kartónové škatule vyhodené z okolitých obchodov, staré šatstvo a nepohrdnú ani takmer nenačatými bochníkmi chleba. "Len pekne napíšte, akí sme úbohí," hovorí s iróniou a smiechom čiernovlasý sympaťák, čo si už za šera do smetných nádob svieti baterkou. A ponúka takmer plný spray dezodorantu Fa-Mild. Aj ten našiel v kontajneri. "Za jednu nočnú šichtu tu zarobím dve tisícky," chváli sa a jeho vzhľad skutočne nehovorí o nedostatku. "Tento spôsob života považujem za dočasný. Musím si nejako zarobiť, chcem ísť preč z tejto republiky," vraví. Podľa mládenca sa z kontajnera dá využiť "úplne všetko". Veci sa po drobných úpravách dajú výhodne predať. Dokáže opraviť a speňažiť vyhodené elektrospotrebiče, hudobné nástroje, hračky, šperky, kožušiny, koberce, lampy, kufre... "Slováci sú stále bohatí. Tí toho navyhadzujú..." neskrýva dobrú náladu.

Autor: SILVIA PACHEROVÁ