Toľko na pondelňajšom trojstretnutí premiéri Slovenska, Maďarska a Rakúska opakovali, že Bratislava a Budapešť nepotrebujú sprostredkovateľa, až sa opakovaná lož zdala byť pravdou. Zvlášť, keď na tlačovej konferencii dokázali Vladimír Mečiar a Gyula Horn spoločným jazykom informovať o dohode, ktorá na chvíľu, symbolicky v predvianočnom čase, uvoľní slovensko-maďarské napäté vzťahy.
Bez sprostredkovateľskej pomoci Rakúska by sa však Mečiar a Horn ani nestretli, nehovoriac o dosiahnutej dohode zintenzívniť bilaterálne rokovania v otázke základnej zmluvy a Gabčíkova - Nagymaros. Maďarsko, ktoré po Rakúsku a Slovensku malo tento rok predsedať trilaterálnej spolupráci, fungujúcej od roku 1995, nemalo dosť vôle byť hostiteľom tohtoročného stretnutia. Oficiálne avizovalo nedostatočnú pripravenosť pracovných skupín, neoficiálne však v súčasnej odmlke medzi Bratislavou a Budapešťou na stretnutie vôbec nemalo náladu. Situáciu zachránil rakúsky kancelár, keď v rekordnom čase uskutočnil stretnutie ešte tento rok, avšak vo Viedni. Vďaka jeho iniciatíve sa novinári a po nich čitatelia dozvedeli z úst slovenského premiéra, že "jednotlivosti" - rozumej napríklad diplomatická nóta Maďarsku alebo návrh o výmene národnostných menšín - nemôžu "zakryť celok", akým sú vynikajúce vzťahy s Maďarskom. Vďaka iniciatíve Viktora Klimu sa premiéri zo Slovenska a Maďarska dohodli, že nepotrebujú ani sprostredkovateľov, ani médiá, aby sa vedeli dorozumievať. A premiér Horn si diplomaticky zahryzol do jazyka, nekomentoval udalosti a výroky z minulosti, ale hovoril len o budúcnosti.
Rakúsko tak nielen dalo zase raz na chvíľu dokopy rozhádaných susedov, ale s pedantnosťou sebe vlastnou naplánovalo stretnutie bezprostredne po historickom rozhodnutí EÚ v Luxemburgu, čím jeho stredoeurópska aktivita vynikla dvojnásobne. Aj keď napokon EÚ viac uspokojila slovenskú vládu ako slovenských občanov a ich želanie byť v prvej skupine, na otázku nášho denníka Viktor Klima nepriamo potvrdil, že Luxemburg adresoval rozhodnutie zaradiť SR aspoň do druhej integračnej vlny viac občanom ako vláde.
Trojstretnutie vo Viedni však v každom prípade ukázalo, že problémy sa v EÚ, ktorej členom chceme byť, neriešia v odviazanom tóne a na Pasienkoch, ale za rokovacím stolom a so zodpovednosťou politikov.
