Po skončení londýnskej konferencie o návrate ulúpeného zlata obetiam holokaustu denník SME požiadal o stanovisko prvého tajomníka Veľvyslanectva štátu Izrael vo Viedni Eitana Levona. Podľa jeho slov má konferencia veľký význam pre židovský ľud i pre štát Izrael. "Z humanitárnych i morálnych dôvodov by sme radi videli návrat ukradnutého majetku jeho legálnym vlastníkom. Preto podporujeme otvorenie všetkých archívov a založenie informačného centra, ktoré bude mať všetky informácie o tejto veci. Izrael podporuje Svetovú židovskú reštitučnú organizáciu ako organizáciu, ktorá zabezpečí návrat obecného majetku."
NEMECKÁ ALLIANZ VYPLÁCA POISTKY
Nemecká poisťovňa Allianz vyplatí neuhradené životné poistky siedmim ľuďom postihnutým nacistickým režimom. Ako oznámil v Mníchove zástupca poisťovne Allianz, päť týchto osôb žije v Izraeli a dve v Spojených štátoch. Allianz, ktorá patrí k najväčším európskym poisťovniam, začala skúmať poistky obetí holokaustu potom, čo sa na jar prihlásilo na zriadených telefónnych centrálach v USA, Európe a Izraeli 800 osôb a požiadalo o preskúmanie takmer 1800 životných poistiek. Allianz zistila, že 1600 týchto prípadov poisťovňa neregistruje, 30 poistiek vyplatila už predtým a takmer 60 ich v rámci povojnových reštitúcií vyriešila nemecká vláda. Celá akcia sa začala v apríli, keď skupina obetí nacizmu a ich rodín podala na súd v USA hromadnú žalobu na šestnásť európskych poisťovní, z toho štyri dcérske spoločnosti Allianz, za zadržovanie peňazí pochádzajúcich z predvojnových životných poistiek. Medzi spoločnosťami boli tiež Volkswagen, Siemens, železnice Deutsche Bahn a najväčšia nemecká banka Deutsche Bank.
Švédsko zásobovalo nacistov rudou
Medzi odberateľmi zlata ulúpeného nacistami sa síce Švédsko zaraďuje až na štvrté miesto za Švajčiarsko, Španielsko a Portugalsko, o to významnejšiu úlohu však zohralo ako dodávateľská krajina Hitlerovej vojnovej mašinérie. Neutrálna škandinávska krajina zásobovala tretiu ríšu hlavne železnou rudou z baní pri meste Kiruna. Najneskôr v roku 1943 muselo byť švédskemu vedeniu jasné, že väčšia časť zlata, ktorým Nemci platili, bolo zlato ulúpené na okupovaných územiach - až do roku 1944, ale Švédi nechceli alebo nemohli obchodnú transakciu "zlato za rudu" zastaviť. Berlín sa im údajne nie raz otvorene vyhrážal, že rudné bane v Kirone blízko nórskych hraníc obsadí, pokiaľ by snáď Švédi dodávky železnej rudy prerušili, napísala rakúska agentúra APA.
Autor: bj
