Na Slovensku existuje v súčasnosti viacero možností kolektívneho investovania, ktoré možno rozdeliť podľa rizikovosti do niekoľkých tried. Prvým stupňom sú otvorené podielové fondy, až na jednu výnimku neponúkajúce garantovaný výnos, ktorých aktuálny ročný výnos sa podľa úspešnosti fondu pohybuje na úrovni
8-25% ročne (podľa údajov zo začiatku decembra, výnos pred zdanením je vypočítaný ako rozdiel medzi cenou podielového listu na začiatku roka a aktuálnou cenou).
Druhým stupňom kolektívneho investovania sú ponuky na spoluúčasť na podnikaní či už formou tichého spoločníctva, alebo inou, ponúkajúcou ročné výnosy zvyčajne nad úrovňou 30% p.a.
Tretím stupňom kolektívneho investovania sú opäť fungujúce listové hry typu "lietadlo", ponúkajúce výnos vo výške mnohonásobku vkladu. Táto skupina a investovanie do nej sú natoľko iracionálnou záležitosťou, že jej znovuobjavenie sa je viac problémom sociologickým ako ekonomickým.
Z dlhodobého hľadiska najperspektívnejšia forma kolektívneho investovania - otvorené podielové fondy - stagnuje. Podľa údajov z tabuľky AISF dosiahol na začiatku decembra objem prostriedkov zverených do v nej evidovaných podielových fondov v nominálnej hodnote 352 mil Sk. Dávnominulé sú časy Sporofondu, ktorý v dobe svojho najväčšieho rozmachu spravoval majetok vo výške takmer 1 mld Sk. Omnoho zaujímavejšou je druhá skupina. Objem prostriedkov vložených do tejto skupiny "kolektívneho investovania" nie je z našej pozície zistiteľný. Jej existencia a rozmach, prejavom ktorého sú stále častejšie inzeráty v médiách, sú vysvedčením vystaveným slovenskému kapitálovému trhu. Neexistencia reálne existujúceho kapitálového trhu, trhu, ktorý by bol schopný zabezpečiť na jednej strane možnosť atraktívneho uloženia úspor pre investorov a na druhej starne by poskytoval zdroje pre emitentov cenných papierov, má jednoduchú príčinu. Nie je ňou podiel priamych obchodov ku anonymným, nie je ňou rozdiel cien pri týchto obchodoch, nie je ňou manipulácia s cenami akcií, nie je ňou ani nezáujem zahraničných investorov. To všetko sú iba symptómy.
Základným predpokladom existencie kapitálového trhu je podmienka, že na jeho fungovaní budú mať záujem nasledujúce štyri skupiny: štát, investori, obchodníci a emitenti. Predpokladajme, že obchodníci a investori cítia potrebu existencie kapitálového trhu. Predpokladajme ďalej, aj keď je to výrazne smelší predpoklad, že štát robí iba to, čo robiť má, a to znamená, že v otázke kapitálového trhu presadzuje vôľu väčšiny jeho účastníkov. Poslednými v rade, neposlednými svojou významnosťou, sú emitenti. Ich vynútená účasť na kapitálovom trhu je spojená s nezáujmom o využitie výhody kapitálového trhu a z toho vyplýva ich vágny postoj k pravidlám hry. Vnímanie kapitálového trhu zo strany emitentov ako najefektívnejšieho zdroja dlhodobého kapitálu je nevyhnutnou podmienkou jeho rozvoja.
Autor: Juraj Kováčik P67 value, spol. s r.o., Bratislava
