Slovenskí roľníci po zbere tohoročnej úrody vytrvalo upozorňovali, že im nemá kto za úrodu, najmä obilia, cukrovej repy a zemiakov, zaplatiť. Situáciu musela riešiť aj NBS, ktorá emitovala lacné peniaze formou preplácania zmeniek, ktoré sa použili na nákup úrody. Tento rok NBS emitovala podľa niektorých informácií poľnohospodárske zmenky v objeme až 4 mld Sk, hoci podľa tohoročného menového plánu to mala byť iba 1 mld Sk.
Poľnonákupy zastrešené svojím zväzom sa koncom novembra verejne vyjadrili k situácii vo výkupe potravín. Tvrdia, že vláda neberia do úvahy závery zo Zelenej správy za rok 1997. Poľnonákupy žiadajú vyrovnávať úroky z úverov použitých na nákup biologických zásob. Požadujú, aby maximálny úrok na úverovanie zásob bol 5 %. Žiadajú odložiť splácanie úverov, ktoré si doteraz zobrali. Žiadajú uplatniť zelenú naftu aj na rozvoz kŕmnych zmesí. Žiadajú dotovať vývoz "prebytočných komodít", prípadne zabezpečiť ich nákup zo strany ŠFTR.
Poslanec Pavel Koncoš žiadal minulý týždeň v parlamente dotácie do poľnohospodárstva až vo výške 11 mld Sk, lebo potom by sa podľa neho zlepšila bilancia v dovoze potravín.
K financovaniu agrosektora sa vyjadril pre agentúry SITA a TASR odborník na financovanie agrosektora Jaroslav Matoušek, zamestnanec Poľnobanky, a.s. Podľa neho problém vo financovaní nákupu úrody spočíva aj v tom, že kvalita pšenice z tohoročnej úrody je nízka, takže sa nemôže použiť na mletie múky a za takúto pšenicu výkupy ponúkajú menšiu cenu. Kukurice je prebytok, v skladoch je aj kukurica z minuloročnej úrody. Podľa Matouška u nás pri živočíšnej produkcii nastal pokles a rastlinná sa mierne zvýšila. Potom vzniká prebytok obilnín. Záverom Matoušek povedal, že tržby prvovýrobcov pokrývajú ich náklady iba z dvoch tretín. Trh potravín by podľa Matouška neakceptoval zvýšené ceny potravín. Matoušek pripomenul, že Poľnobanka, a.s., úveruje agrosektor viacerými úverovými produktami, používa aj lacné financie od NBS, tento rok poskytla úvery so zníženou sadzbou v objeme 1,2 mld Sk, ktoré pochádzali od NBS. Poľnobanka používa aj iný zdrojový kanál, ním je exportná linka z japonskej Exim banky, ktorú tiež sprostredkovala NBS. Tento rok poskytla Poľnobanka prvovýrobe a spracovateľom úvery v objeme 1 mld Sk s úrokom do 13,5 %. Klientov pre tento úver si však Poľnobanka vyberá. Poľnobanka poskytuje aj exportné úvery pre vývoz poľnohospodárskych komodít, dovedna ich poskytla za 200 mil. Sk, doplnil Matoušek.
Politika lacných potravín škodí domácim výrobcom
Vláda pokračuje v populárnej politike lacných potravín aj tým, že pripláca prvovýrobcom k vykúpenému mäsu, brzdí zvyšovanie garantovanej ceny mlieka, určuje nízku cenu pri intervenčnom výkupe pšenice atď. Vláda si neželá zvyšovanie cien prvovýrobkov, obáva sa, že sa premietnu do potravín, čo by vyvolalo negatívnu reakciu najmä obyvateľstva z oblastí postihnutých nezamestnanosťou. Na druhej strane si poľnohospodári uvedomujú, že zdražovaním mäsa a mlieka nastáva zástupný efekt, spočíva v tom, že spotrebitelia sa orientujú na iné druhy potravín, často zabezpečované dovozom, príkladom je sója. Stravovacie návyky spotrebiteľov sa za posledné roky výrazne zmenili v neprospech domácej prvovýroby. Avšak pri zlepšení príjmovej situácie jednotlivých spotrebiteľov sa návyky už nevracajú do pôvodnej štruktúry spotreby. Riešením problémov prvovýroby by mal byť export, ale väčšina prvovýrobcov nie je na podnikanie vo vývoze pripravená. Obmedzenia pre dovoz prvovýrobkov existujú zo strany krajín CEFTA aj EÚ a môžu sa ešte zostriť v dôsledku neschopnosti SR integrovať sa do EÚ. Pri vývoze prvovýrobkov treba prekonávať najmä obmedzenia zo strany našich úradov, ktoré brzdením vývozu udržiavajú pretlak prvovýrobkov, čo zneužívajú agrárni obchodníci na zvyšovanie svojich ziskov. Vláde táto prax vyhovuje, lebo to pomáha udržiavať nízke ceny potravín. Slovenskí roľníci sa týmto pomerom nestačia čudovať.
