Jedným z trvalo prežívajúcich mýtov je ten, podľa ktorého existuje niečo ako bezplatne poskytovaná zdravotná starostlivosť. Občan si totiž, pokiaľ je v produktívnom veku, platí každý mesiac zdravotnú poistku odvodenú z výšky jeho platu. Ani jeho deti, alebo starí rodičia, teda občania v neproduktívnom veku, nemajú bezplatnú lekársku starostlivosť. Tá totiž nie je hradená z ničoho iného, ako z daní produktívnych občanov, ktorej výška je opäť určovaná výškou ich platu. Prerozdelenie časti daní pre potreby zabezpečenia zdravotníckej starostlivosti občanov v neproduktívnom veku má na starosti štát a zabezpečuje ho cez štátny rozpočet.

Výdavky v zdravotníctve majú dlhodobo rastúci trend. V roku 1994 dosiahli 19,3 mld Sk, v roku 1995 26,7 mld Sk a v minulom roku už 36,2 mld Sk, pričom deficit zdravotníctva dosiahol 2 mld Sk. Za prvý polrok 1997 dosiahli výdavky 19,1 mld Sk pri deficite 1,3 mld Sk. Len hospodárenie najväčšej zdravotnej poisťovne - Všeobecnej zdravotnej poisťovne s 2,8 milióna poistencov ( 41 % celkového počtu aktívnych poistencov a 54 % poistencov štátu) - skončilo za prvý polrok tohto roku so schodkom 0,54 mld Sk, tento však po doúčtovaní za jún dosiahol 1,27 mld Sk. V polovici tohto roku očakávala VšZP celoročný schodok 2 mld Sk. Po prijatí novely zákona o Liečebnom poriadku sa odhadoval nárast výdavkov zdravotných poisťovní o 1,7 mld Sk. Podľa už v auguste zverejnených podkladov Združenia zdravotných poisťovní (ZZP) dosiahnu v druhom polroku tohto roku disponabilné zdroje poisťovní 17 mld Sk, na druhej strane požiadavky poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti budú v objeme 22,6 mld Sk.

Zväčšujúce sa napätie v zdravotníctve sa zatiaľ prejavovalo hlavne kontroverziami medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti. Otázka výšky príspevkov štátu na zdravotníctvo a ich platenia bola otvorená až počas rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Podľa neho má štát odvádzať za neproduktívnych občanov 13,7 % zo 73 % minimálnej mzdy (2700 Sk), KDH navrhlo zvýšiť tieto odvody na 13,7 % zo 77 % minimálnej mzdy. Pri presadzovaní tohto návrhu argumentovalo KDH tým, že aktuálny deficit zdravotníctva dosahuje už 5 mld Sk. Podľa predstaviteľov VšZP by plné pokrytie výdavkov dosiahla pri odvodoch štátu za neproduktívne osoby vo výške 13,7 % zo 100 % minimálnej mzdy. Celkový počet neproduktívnych občanov na Slovensku je 3,2 milióna, čiže približne 65 % všetkých poistencov. Rozdiel v odvodoch štátu podľa rozpočtového variantu 13,7 % zo 73 % a variantu VšZP 13,7 % zo 100 % predstavuje objem 3,8 mld Sk.

S obdobnými problémami ako zdravotné poisťovne sa potýka aj sociálna poisťovňa (SP). V posledných rokoch pritom dochádza k sústavnému poklesu pomeru úrovne dôchodkov k priemerným mzdám. V roku 1991 to bolo 54 %, v roku 1996 už iba 42,7 % Táto v prvom polroku tohto roku vybrala 28,8 mld Sk, čo predstavuje 46,3 % plnenia rozpočtu. K polroku tohto roku zaznamenala SP schodok 261 mil Sk. Tento deficit bol krytý z rezerv vytvorených v minulých rokoch. V septembri oznámili predstavitelia SP, že do konca roku stúpne deficit na 1,4 mld Sk. K polroku tohto roku pritom dosiahli pohľadávky SP viac ako desaťnásobok tejto sumy. Medzi tradične najväčších dlžníkov z radov transformovaných štátnych podnikov, zdravotníckych zariadení a poľnohospodárskych družstiev sa zaradili aj Železnice SR. Otázku najväčších dlžníkov označil riaditeľ SP Igor Lipták za veľmi problematickú, pričom zákon o revitalizácii podnikov ju ešte zintenzívnil. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 sa počíta s platbami platenými štátom za neproduktívne osoby vo výške 15 % minimálnej mzdy. Dlhodobo klesajúci objem platieb štátu do fondu dôchodkového zabezpečenia bol v tomto roku vygradovaný poklesom z 3,116 mld Sk v roku 1996 na 0,53 mld Sk v tomto roku. Na konci tohto roka očakáva SP deficit vo výške 2,2 mld Sk. Jediným zdrojom na pokrytie tohto schodku sú prostriedky naakumulované v minulých rokoch. V budúcom roku očakáva SP celkové príjmy vo výške 56,7 mld Sk, platby štátu by pri vymeriavacom základe 15 % mali dosiahnuť 0,8 mld Sk. Ako riešenie problémov SP navrhovalo MF SR zníženie prevádzkových nákladov zo 4 % na 3 % príjmov. Novela zákona o SP nakoniec upravila výšku správneho fondu na 3,5 %.

Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o., Bratislava