la začať v marci rozhovory so všetkými krajinami naraz, rokovania s Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom o plnom členstve však budú intenzívnejšie. Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Slovensko sa musia uspokojiť s rokovaniami raz do roka, nie je však vylúčené, aby ktorákoľvek krajina v prípade zlepšenia svojich ekonomických, resp. v prípade Slovenska politických kritérií, prešla do prvej skupiny. SR, ktorá ako jediná nespĺňa politické kritériá, môže napriek tomu považovať výsledok summitu za šťastný. Pred summitom existovali názory, ktoré SR z integračného procesu pre nedostatky v demokracii a dodržiavaní ľudských práv vylučovali. Ohlasy na summit sú rôznorodé. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker v súvislosti so Slovenskom uviedol, že "pri monumentálnych rozhodnutiach sa nemá myslieť na vládu, ale na ľud". Povedal, že výsledok summitu "nie je pre slovenských politikov úspech, ale výzva, aby sa držali pravidiel demokracie a právneho štátu". Nemecký kancelár Helmuth Kohl povedal, že Slovensko do Európy patrí. "Nevedno, ako sa politická situácia vyvinie ďalej a každá krajina sa môže dostať aj do tej intenzívnejšej skupiny," konštatoval Kohl. Maďarský premiér Gyula Horn pre SME uviedol, že rozhodnutie summitu otvára ďalšiu možnosť pre spoluprácu medzi Maďarskom a SR, "žiadna z krajín však nesmie zabúdať, že bez splnenia všetkých kritérií nie je možné do únie vstúpiť". Na rozhodnutie summitu existujú aj iné názory. Vodca zelených v Európskom parlamente Helmuth Weisler označil rozhodnutie za podvod, lebo si myslí, že šance krajín v druhej skupine na skoré členstvo sa veľmi znižujú. Mimo zostalo Turecko, ktorého vláda na včerajšom mimoriadnom zasadaní odmietla pozvanie na rokovanie iba v rámci Európskej konferencie.

Autor: SME - mik