LUXEMBURG (ČTK) - Európska únia na najvyššej úrovni urobila v sobotu historické rozhodnutie, keď otvorila náruč 10 krajinám zo strednej a východnej Európy a piatim z nich vrátane ČR plus stredomorskému Cypru ponúkla riadne rokovanie o vstupe. "Vstupný proces" sa začne 30. marca, bilaterálne rozhovory EÚ s "päť plus jedna" v apríli.
Po júlovom summite NATO je to tento rok druhá významná udalosť pre začlenenie bývalých komunistických krajín do západných štruktúr. Ministri zahraničia NATO okrem toho v utorok schvália protokoly o vstupe ČR, Maďarska a Poľska, ktoré sa po ratifikácii v parlamentoch členských krajín stanú členmi NATO na jar 1999. Už z povahy Európskej únie vyplýva, že tu nie je možné zďaleka čakať taký rýchly vývoj. Uznesenie nenaznačuje, kedy by noví členovia mali byť prijatí. Neodpovedá ani na množstvo ďalších dôležitých otázok, hlavne pokiaľ ide o financovanie únie v súvislosti s rozšírením. Dokument neobsahuje jediný číselný údaj a zostáva tak ďaleko pozadu za návrhom Agenda 2000, predloženým v júli Európskou komisiou. Nehovorí sa v ňom teda o 75 miliardách ECU, ktorých vynaloženie na pomoc vstupujúcim a štátom, ktoré už vstúpili komisia navrhovala, ani o ich rozdelení. "Predvstupná pomoc bude podstatne zvýšená a (okrem programu Phare) zahrnie od roku 2000 pomoc pre poľnohospodárstvo a štrukturálny nástroj, ktorý bude podporovať činnosť podobnú súdržnostnému fondu EÚ," uvádza sa v texte uznesenia.
Premiéri Poľska, Maďarska, Slovinska i Estónska v eufórii predpovedali členstvo svojich krajín do roku 2002, ba vychvaľovali sa schopnosťou svojich ekonomík splniť do toho času i kritériá pre zavedenie jednotnej meny. Politici EÚ takí nadšení nie sú, hovoria obvykle prinajlepšom o rokoch 2003-4. Nedobrým znamením pre rozšírenie je fakt, že summit nedospel k žiadnym záverom o budúcom financovaní najdrahších politík EÚ, ktoré sú potrebné reformovať, ani o výške príspevkov členských krajín do spoločného rozpočtu. Peniaze boli kameňom úrazu ministerských zasadaní celý pol rok a dohoda je v nedohľadne.
Južné krajiny podozrievajú Nemecko a ďalších "severanov", že rozšírenie presadzujú tak, aby naň doplatili vzdialení chudobní, zatiaľ čo susedia nových členov zhrabnú ekonomické dividendy. Nemci, Rakúšania, ale i Belgičania sa zasa obávajú voľného pohybu osôb, ktorý umožní nenáročným Poliakom či Čechom zničiť ich vydobyté sociálne postavenie. Rozšírenie EÚ je pre obyčajných ľudí niečím neznámym, je často pociťované ako ohrozenie a jeho "popularita" bude ďalej klesať.
