i, to nekonečné vysvetľovanie, pri ktorom niekto zíva, iný počúva a myslí si svoje. Bezprostredný kontakt formou takejto besedy je však niečo iné," podotkol psychológ. Otázky študentov boli skutočne "na telo". Prvý kontakt s drogou, práca dílerov, závislosť, absťáky, "vytriezvenie", a čo ďalej... Denisa, krásna čiernovláska, sa spovedá: "Som závislá od heroínu už tri roky. Díleri boli kamaráti, vždy mali pre mňa dávku, prvú zadarmo. No neskôr som zistila, že sú to špinavci, narkomani, a ja som bola ich finančnou zábezpekou. Že som závislá, to som si uvedomila až po roku, keď sa dostavil prvý absťák. Peniaze? Spočiatku mi stačilo vreckové, potom som kradla rodičom, neskôr predávala svoje osobné veci a nakoniec i cennosti z domu. Naši ma začali doma zatvárať, aby mi znemožnili kontakt s dílermi. Potom som sa prišla dobrovoľne liečiť. Už som bola na dne." Peter práve začal liečbu, no na psychiatrii je už druhýkrát. Priznáva sa, že spočiatku vzal drogu len zo zvedavosti. "Kým som sa spamätal, bol som závislý. Neskončil som školu, bol som špinavý, zanedbaný, stratil som záujem o predošlé koníčky," opisuje. Na drogy si zarábal vykrádačkami. "Vy všetci, ktorí tu sedíte, ste slušní ľudia, čaká vás skvelá budúcnosť, ja som už niekde dolu." Tento Petrov výrok sa stretol so všeobecným nesúhlasom. Veď už to, že nabral odvahu prísť medzi všetkých "čistých", bolo veľkou odvahou. "Kto z vás sa cíti taký silný, že nepodľahne droge ani zo zvedavosti?" spýtal sa študentov J. Cupák. Ani jedna študentská ruka nevyletela hore.

Autor: Katarína Schmidtová