e jeho šírku. Autorov význam je podstatne bohatší. Záleží len na spôsobe tvorivého prístupu k jeho hodnoteniu a na našej ochote objavovať prvky a posolstvá, ktoré v diele existujú. Veď ani moderné - či postmoderné - umenie "nedalo odpoveď na svoje otázky a doteraz ich len hľadá; veď počiatok odpovede vychádza niekedy už z otázky". "Keď sa spätne pozriem na svoje dielo, tak som v podstate spracovával jednu tému," povedal pre SME pri príležitosti svojich 75. narodenín nestor slovenskej grafiky Vincet Hložník. Jedna téma, nikdy sa nekončiaci príbeh umeleckej vášne, ľudskej pokory, ale i sebavedomého nadhľadu nad márnosťou ľudského hemženia...
Dielo Vincenta Hložníka zostáva otvorené. Riešenie mnohých otázok zostáva na nás všetkých. Na našej ochote nebyť len jeho pozorovateľom či objektom, ale aj aktívnym účastníkom. Dielo Vincenta Hložníka si takýto prístup nielen vyžaduje, ale aj umožňuje. Poskytuje nám nielen príležitosť zamyslieť sa nad drámami tohto sveta, ale aj potešenie nad možnosťou každodenného obnovovania myšlienok humanizmu. Našťastie, Hložníkova tvorba je nielen zvestovaním, posolstvom, ale aj tajomstvom s povestnou "čiernou skrinkou", ktoré budú ešte dešifrovať ďalšie generácie. Generácie, nezaťažené schémami a vzťahmi či rôznymi zjednodušeniami. Jedným zo syntetizujúcich pokusov uchopiť toto rozpriestranené dielo je monografia prof. Ľ. Petránskeho o Vincentovi Hložníkovi, ktorá je sondou do umelcovho výtvarného snaženia v rokoch 1938-1997. Vyjsť by mala začiatkom budúceho roku vo vydavateľstve Slovenský Tatran a je výsledkom dlhoročnej spolupráce autora a V. Hložníka. Výber diel sa prevažne opiera o doteraz knižne nepublikované práce.
Posledná rozlúčka s prof. V. Hložníkom bude v pondelok 15. 12. o 13.00 h v Slávičom údolí v Bratislave.
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
"...Rád sa priznávam k nadrealizmu, k jeho objavom, lebo patrím ta do veľkej miery svojou prácou, a ďakujem mu za veľa, a najmä za to, že otvoril nielen mne, ale mnohým ďalším, a bude otvárať ešte aj v budúcnosti, nové svety iracionálna, tajomna. Toho, čo dlho nie je preskúmané, alebo bez čoho nie je možný náš život, a vôbec človek, jeho existencia. Myslím tu až to veľké, čo azda nikdy nebudeme poznať. Tu by som chcel pripomenúť, že chýba nám pokora, strašne chýba, a tak nám jej treba. Sme príliš sebavedomí, a nemáme byť pre čo, keď meriame mierou vesmíru. A ak sme sebavedomí preto, že sme ľudskými bytosťami, máme mať všetky ľudské cnosti. A teda aj pokoru..."
(Z rozhovoru s Vincentom Hložníkom. Rozhovor viedol Ľudovít Hlaváč. Výtvarný život, 12, 1967, č. 1, s. 30-31)
Vincent Hložník sa narodil 22. 10. 1919 vo Svederníku pri Žiline.V rokoch 1937-1942 študoval na Uměleckoprůmyslové škole v Prahe (Špeciálna škola pre kresbu a maľbu) u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka (1941-1942). Školu absolvoval obhájením diplomovej práce na tému Cirkus (figurálna kompozícia Krasojazdkyňa na koníkovi a Starý komediant - šesť tabúľ z leptaného a matovaného skla s celkovým rozmerom 300x200 cm). V roku 1945 sa stal členom spolku Skupina výtvarných umelcov 29. augusta a prijali ho za člena Spolku výtvarných umělců Mánes. V rokoch 1952- 1972 pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako pedagóg a vedúci Oddelenia voľnej grafiky (pôvodne Oddelenie grafiky) a knižnej ilustrácie, jeden rok ako spoluzakladajúci pedagóg a vedúci Oddelenia monumentálneho maliarstva. V roku 1958 bol vymenovaný za riadneho profesora grafiky. V rokoch 1955 -59 bol prorektorom na VŠVU (rektorom bol prof. Jozef Kostka) a v rokoch 1959 - 1963 pôsobil vo funkcii rektora VŠVU. V roku 1972 nútene ukončil pedagogické pôsobenie na VŠVU. Odvtedy žil a tvoril ako výtvarník v slobodnom povolaní v Bratislave. V roku 1967 sa podieľal na založení a aktivite Clubu grafikov v Bratislave na založení Bienále ilustrácií Bratislava. V roku 1968 mu bol udelený titul národný umelec. Z viacerých domácich a zahraničných ocenení spomeňme aspoň hlavnú cenu Brightovej nadácie na Bienále v Benátkach (1958) a Zlatú medailu na 1. bienále grafiky vo Varne (1981). Povedľa ťažiskovej grafickej a maliarskej tvorby je autorom ilustrácií k vyše tristo knihám, ale i mozaík a vitráží v kostoloch po celom Slovensku.
