ŠTOKHOLM (ČTK, pet) - Na slávnostnom ceremoniáli v švédskej metropole Štokholm bola v stredu večer z rúk švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa odovzdaná aj Nobelova cena za literatúru, ktorú získal - spolu so sumou milión dolárov - sedemdesiatjedenročný taliansky dramatik Dario Fo. Hoci rozhodnutie trinásťčlennej poroty švédskej Kráľovskej akadémie vyvolalo v prvej polovici októbra veľké prekvapenie, ba až protesty zo strany Vatikánu či poľských intelektuálov, vyše 1800 hostí odmenilo Foa v stredu najväčším potleskom spomedzi všetkých nositeľov najprestížnejšieho ocenenia na svete. Je pravda, že Fo vo svojich dielach cirkev často kritizoval, čo mu oficiálne vatikánske noviny Osservatore romano neodpustili: "Udelenie ceny tomuto autorovi diskutabilných textov prekonáva akúkoľvek predstavivosť." Rozhorčenie poľských intelektuálov tlmočil v rozhlase Gustaw Herling-Grudzinski, keď povedal, že pozná Foa ako krajne ľavicovo zmýšľajúceho človeka. Jeho divadelné skeče označil za síce "vtipné, ale vhodné len do kabaretu". Podľa profesorky Varšavskej univerzity J. Ugiejewskej je tvorba D. Foa krajne ideologická a v tomto desaťročí strieľa už len do prázdna. Podľa nej píše Fo divadlo politické, alebo skôr "pre bláznov či radikálnu ľavicu". Sám Fo už minulý rok v rozhovore pre britský The Guardian vyhlásil: "Kultúrne som vždy bol súčasťou proletariátu. Žil som bok po boku so synmi fúkačov skla, rybárov a pašerákov. Príbehy, ktoré rozprávali, boli ostrými satirami o pokrytectve úradov, moci a stredných vrstiev, o dvojtvárnosti učiteľov, právnikov a politikov. Narodil som sa spolitizovaný."
Dario Fo je autorom vyše štyridsiatich hier, ktoré sa hrali v desiatkach jazykov. Za vrchol Foovej tvorby sa považujú celovečerné frašky. Zatiaľ čo jeho politické názory evidentne ovplyvnilo rodinné zázemie, jeho vrcholné dielo Mysterio Buffo vychádza zo stredovekých hereckých spoločností a igricov. Tento pamflet na katolícku cirkev, v ktorom prerozprával gospely, mal premiéru roku 1969 a zabezpečil mu celosvetové uznanie a zároveň cenzúru Ríma. Foove hry sa hrali aj v slovenských divadlách. Podľa údajov, ktoré pre SME poskytlo Národné divadelné centrum, jeho hru Archanjeli nehrajú billiard uviedla Činohra Novej scény v roku 1963 a v roku 1976 siahlo po hre Kto ukradne nohu, bude mať šťastie, KD Nitra. Manželstvo na cimpr-campr uviedlo v roku 1990 DJGT Zvolen a v roku 1995 upravil Anton Šulík ml. Krížovú cestu pre DSNP Martin.
Autor: pet
