Parížsky ostrov Cité uprostred rieky Seiny, na ktorom sa nachádza Justičný palác, sa od včerajška zmenil na najstráženejšie miesto francúzskeho hlavného mesta. Od dnešného dňa až do 19. novembra sa tu pred svojím prvým z celého radu súdov, ktoré ho vo Francúzsku čakajú, objaví teroristická hviezda 70. rokov, dnes 48-ročný Venezuelčan Iljich Ramírez Sanchez, známy pod svojou "revolučnou" prezývkou Carlos. Tento muž vďaka účinnej pomoci mnohých arabských a komunistických krajín celých 20 rokov unikal spravodajským službám a políciám celého demokratického sveta. Na tomto prvom súde sa má Carlos zodpovedať z obžaloby, že 27. júna 1975 chladnokrvne zastrelil dvoch vyšetrovateľov francúzskej bezpečnostnej služby DST i svojho spolupracovníka, ktorý priviedol neozbrojených policajtov do jeho parížskeho bytu. Akoby zázrakom ušiel smrti len tretí prítomný policajt, komisár Jean Herrantz. V tomto prípade sa policajti nemuseli príliš namáhať s hľadaním dôkazu. Carlos sa svojím činom chválil nielen v rozhovore pre arabské noviny Al Watan Al Arabi, ale dokonca aj osobne vo Viedni pred arabskými ministrami naftového priemyslu, ktorých vtedy pri teroristickom útoku na ich konferencii používal ako rukojemníkov pri vyjednávaní s rakúskou políciou.
Tento parížsky súd bude nielen prvou príležitosťou pre demokratický svet opäť aspoň zahliadnuť tohto smutne presláveného služobníka marxistického terorizmu, ale aj osobným uznaním pre francúzskeho generála Philippa Rondota, ktorý sa po smrti oboch francúzskych policajtov ani na deň, až do jeho chytenia v roku 1994 v sudánskom hlavnom meste Chartúme, nevzdal napínavej policajnej naháňačky. Carlosa nakoniec po priamej intervencii vtedajšieho francúzskeho ministra vnútra Pasqu u duchovného vodcu sudánskych islamistických integristov Hasana Tourabiho mužom generála Rondota odovzdala sudánska tajná služba. Po tomto súde, kde francúzska spravodlivosť chce predovšetkým potrestať smrť svojich policajtov, Carlosa čakajú súdy za teroristické akcie z rokov 1973 až 1984, ktoré podľa francúzskych tajných služieb stáli prinajmenšom 20 ľudských životov. Vo Francúzsku ide predovšetkým o vhodenie útočného granátu českej výroby do parížskej kaviarne na bulvári St. Germain de Prés v septembri roku 1974, v Rakúsku o pokus o únos 11 ministrov naftových zdrojov v decembri roku 1975, ktorý si vyžiadal tri životy, potom opäť vo Francúzsku v marci roku 1982 útok na rýchlik Le Capitole medzi Parížom a Toulouse, ktorý stál život piatich cestujúcich, bombový atentát na parížsku redakciu arabského denníka Al Watan Al Arabi, dvojitý výbuch francúzskeho rýchlovlaku TGV a nakoniec útok na francúzske kultúrne stredisko Maison de France vo vtedajšom západnom Berlíne. Ak máme veriť obhajcom obvineného teroristu, vôbec nie je vylúčené, že tento súd bude nepríjemne skrátený. Carlos totiž pohrozil, že ak ho na začiatku súdneho pojednávania nenechajú vykonať dlhé politické vyhlásenie a zároveň odmietnuť právomoc francúzskych súdov, pretože sa pred ne dostal nedobrovoľne, potom odmietne nielen vypovedať, ale aj byť prítomný v súdnej sieni, na čo mu francúzske zákony dávajú právo.
Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
