vlastné záujmy, bude dôsledne pokračovať v ceste demokratických reforiem".
Január 1995: Po návšteve predsedu slovenskej vlády v Bruseli belgický premiér J. L. Dehaen vyhlásil, že "nikdy nepochyboval o vôli SR vstúpiť do integračných štruktúr a tí, ktorí o tom pochybovali, boli dnes jasne presvedčení, že Slovensko si vybralo vstup do EÚ a NATO".
November 1995: Po demaršoch USA a Európskej únie, v ktorých kritizovali nedemokratické praktiky slovenskej vlády, prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej odmietol pokus vylúčiť poslancov DU z parlamentu, kritizoval fakt, že traja vyšetrovatelia únosu syna prezidenta Kováča boli prepustení a pozastavil sa nad tým, že novinári skúmajúci pozadie tejto záležitosti boli atakovaní. EP vyzval vládu SR, aby dodržiavala demokratické princípy a rešpektovala ľudské a ústavné práva.
Apríl 1996: Jean F. Vallin, predseda Strany európskych socialistov na zjazde SDĽ vyhlásil, že "európski socialisti sú veľmi znepokojení politickými krokmi slovenského premiéra" a dodal, že "zvonka predstavuje súčasný premiér prekážku pre budúce členstvo Slovenska v Európskej únii".
Júl 1996: Nemecký kancelár H. Kohl na návšteve v Rakúsku vyjadril svoj názor na integráciu Slovenska: "Ako Nemec mám veľký záujem o to, aby Slovensko nastúpilo taký vývoj, aby sa aj ono stalo členom Európskej únie, a to nie niekedy, ale podľa možnosti čím skôr... Ale v tomto okamihu musím, žiaľ, povedať, že predpoklady sa nezlepšili, ale skôr zhoršili."
December 1996: Po vylúčení poslanca Gauliedera z parlamentu napísal predseda Spoločného výboru EÚ a SR H. Bösch svojmu kolegovi A. M. Húskovi, že je čoraz ťažšie pochopiť, prečo NR SR prijíma rozhodnutia, ktoré sú v jasnom protiklade so záväzkom vybudovať v krajine trvalú parlamentnú demokraciu. Európsky parlament v rezolúcii žiadal, aby slovenský parlament prehodnotil svoje rozhodnutie.
Máj 1997: Spolkový minister zahraničných vecí K. Kinkel po návšteve v Bratislave vyhlásil, že slovenskému premiérovi "jasne a dôrazne povedal, že na Slovensku existuje pár deficitov". Upozornil tiež, že politici únie očakávajú bezproblémový priebeh májového referenda.
Jún 1997: Holandský diplomat H. G. Scheltema tlmočil poslancom NR SR znepokojenie únie "ohľadom udalostí, spojených s konaním referenda o členstve v NATO a priamej voľbe prezidenta". Únia opätovne vyzvala vládu SR, aby rešpektovala zákonnosť a princípy, potrebné pre posilnenie demokratickej spoločnosti.
Júl 1997: Európska komisia zverejnila posudok, v ktorom konštatovala, že súčasná slovenská vláda "nerešpektuje plne úlohu a zodpovednosť ostatných inštitúcií a často zaujíma postoj, ktorý zachádza za hranice konfrontácií tradične akceptovaných v demokracii".
September 1997: Slovenská vládna delegácia prezentovala v Bruseli výhrady voči posudku EK. Podpredseda komisie L. Brittan uviedol, že slovenská argumentácia, podľa ktorej posudok EK nie je celkom objektívny, nie je pre neho akceptovateľná. Komisár H. van den Broek zdôraznil, že Slovensko má problémy v plnení politických kritérií.
Október 1997: Úradujúci predseda EÚ luxemburský premiér J. C. Juncker pripomenul, že už počas augustovej návštevy v Bratislave upozorňoval, že ak sa na Slovensku do konca roka nič nezmení, potom EÚ nemôže zaujať k SR iný postoj ako Európska komisia: "Máme požiadavku, aby sa niektoré kritériá splnili..." Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej požiadal parlament a vládu SR, aby "prijali všetky nevyhnutné opatrenia na obnovenie plného výkonu poslaneckého mandátu Františka Gauliedera" a vyzval vládu, aby rešpektovala zásady demokracie a právneho štátu, čím by sa "splnili požadované podmienky nevyhnutné na pokračovanie procesu integrácie SR do štruktúr EÚ".
