Bolo by veľkou chybou, keby EÚ v budúcich rokoch všetko svoje úsilie sústredila na prijatie favorizovaných kandidátov a keby pripustila rastúce zaostávanie tých ostatných. Bolo by to nespravodlivé, pretože rozdiel v pripravenosti nie je rozdielom kvality. Bolo by veľmi nemúdre tieto štáty zanedbávať, pretože stabilita strednej Európy môže len utrpieť, pokiaľ v tejto oblasti vzniknú nové rozdelenia. Z tohto dôvodu Slovensko, nech aj je jeho terajšia politika akokoľvek neuspokojivá, nesmie byť vyvrhnuté do najhlbšej temnoty. Naopak, vzťahy s ním by sa mali rozvíjať, aby tie prvky slovenskej spoločnosti, ktoré sa hlásia k demokratickým hodnotám a odmietajú populizmus a nacionálnu výlučnosť terajšieho vedenia, nemali pocit, že boli ponechané svojmu osudu.

Le Figaro: EÚ - povinnosť veľkomyseľnosti

Z politického hľadiska majú všetky kandidátske krajiny - okrem Slovenska - demokratický režim a v zásade vyriešili problémy národnostných menšín a ľudských práv, ktoré sme im vyčítali... Krajiny prvej vlny sú skutočne v lepšej pozícii ako Bulharsko alebo Rumunsko, ale nesprávajú sa lepšie ako Slovensko, ktorého ekonomický pokrok stojí za povšimnutie. Nejde o to otvoriť dvere únie všetkým krajinám v rovnakom čase. Bolo by treba ich všetky naraz postaviť na spoločnú štartovú čiaru. Ďalším citlivým prípadom (v texte sa spomínajú pobaltské krajiny) je Slovensko. Samozrejme sú mu adresované výčitky z hľadiska politických kritérií EÚ. Ide však oveľa viac o správanie jeho predstaviteľov ako o celkovú orientáciu krajiny smerom k demokracii. Nedávno prišli z Bratislavy signály svedčiace o vôli Slovákov vyhovieť všetkým požiadavkám EÚ. Keby EÚ podala ruku Slovensku, pomohla by mu prekonať posledné kroky, ktoré ho oddeľujú od zdravej koncepcie demokratického života. Avšak tvrdé odsúdenia - "všetky krajiny okrem Slovenska" - môžu priviesť slovenských činiteľov k odmietavému a izolacionistickému postoju. Slovensko je európska krajina a to si treba uvedomiť.