Dve tváre ukázal tím Leksandu v zápase 6. kola Euroligy na trenčianskom ľade. Kým boli Švédi v hre o postup do play off, predviedli hokejovú lahôdku: výborné korčuľovanie, techniku, takticky zrelý výkon. Prvý gól bol ako z učebnice - kolmý útok z hĺbky vlastného poľa na dva dotyky rutinérsky zakončil rýchlik Carlsson. Hostia vyučovali nášho majstra, v pohode kontrolovali trojgólový náskok. Čo sa však s nimi stalo v záverečnej tretine, nevidieť často. Striedačka sa nápadne často pozerala do hľadiska, odkiaľ od svojich informátorov s mobilným telefónom dostávala vývoj skóre druhého stretnutia skupiny Hämeenlinna - Mannheim. Kým Fíni prehrávali po druhej tretine 3:4, Švédi lietali po ľade ako víchor. Šesť minút pred koncom za stavu 1:4 (!) si tréner Bendelin vybral oddychový čas a na lavičke Leksandu sa zrejme viac hovorilo o stretnutí v Hämeenlinne, kde Fíni v posledných ôsmich minútach zázračne nasúkali do siete Mannheimu tri góly a zvrátili výsledok na konečných 6:4. O všetkom bolo rozhodnuté. Od tej chvíle zdrvení Švédi akoby "zabudli" korčuľovať, nahrávať, napádať hráčov Dukly. Hokejisti v modro-bielych dresoch sa premenili na soľné stĺpy. Brankár Lilljebjörn zrazu nevedel chytiť puk, medzi chráničmi mal dieru ako svet. Priam si pýtal gól. Lenže Trenčanov náhla zmena zaskočila. Opatovský zo sóla od červenej čiary netrafil bránku a aj ďalší strelci Dukly pálili vedľa. Jedine Nemec v 56. min dokázal zblízka zasunúť puk do švédskej bránky. Výsledok 2:4 sa už nezmenil, aj keď hostia ponúkli našim výhodu v presilovkách. Vyzeralo to, že Švédi chcú vytrestať Mannheim odsunutím na posledné miesto v skupine, ale nezvyčajne vychýlená muška strelcov Dukly im toto divadlo pokazila. Severania nakoniec "museli" vyhrať a boli z toho poriadne nešťastní. Tak im treba. Nemuseli strápňovať seba ani súpera.