Momentálne dianie na Slovensku už nikoho nemôže nechať ľahostajným. Pýtať sa, kde sa premiér Mečiar učil taktu a diplomacii, je celkom zbytočné. Po jeho výstupe na Pasienkoch a nechutnom vtipkovaní na margo Českej republiky, je skôr namieste otázka, či si Mečiar pri pobyte v Piešťanoch nepomýlil adresu. Zdá sa, že jeho najväčším problémom nie je zanedbaná chrbtica. Akési latentné porušovanie demokracie, ktoré sa doteraz dalo všelijako preonačiť, zrazu nadobudlo formu otvoreného politického diktátu. Ináč si neviem vysvetliť zamedzenie prístupu novinárov na tlačové besedy. Aký je to štát, v ktorom sa sám premiér pokúša urobiť z ľudí neinformovanú masu slabomyseľných? Čo to je za krajinu, ktorá si zatvára dvere k okolitému svetu? Aj keď chýry o malom Slovensku dávno prekročili hranice a nielen európske, škoda, že ide o chýry negatívne. Niečo v tomto štáte určite nie je v poriadku. Tí, čo by ho mali budovať, zvolili si politiku absolútnej deštrukcie. Smutné je, že sa nájdu i takí, ktorí tomu každý mesiac nadšene tlieskajú. Podľa istého ministra sa veľká osobnosť rodí iba raz za sto rokov. Zostáva nám dúfať, že Slovensko si tento limit na nasledujúcich sto rokov už vyčerpalo.
Autor: GABRIELA SABOVÁ, Hlohovec
