Otázka budúceho postavenia NBS súvisiaca s pripravovanou novelou zákona o NBS nie je zatiaľ uzatvorená. Vývoj v uplynulých dňoch priniesol na jednej strane potvrdenie zotrvania NBS na racionálnych postojoch, na druhej strane viacero signálov zo strany významnej časti vládnej koalície, naznačujúcich neveľkú pravdepodobnosť udržania súčasného postavenia NBS.
V predminulú nedeľu zverejnila agentúra SITA plné znenie stanoviska NBS k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998. Toto stanovisko sa stretlo s prudko negatívnou reakciou zo strany HZDS, keď predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu Miroslav Maxon (HZDS-RSS) označil správu Národnej banky Slovenska k návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 za "najkatastrofálnejšiu vec, ktorú centrálna banka zo svojich rúk vypustila".
Asi najzásadnejším problémom, na ktorý upozorňuje NBS vo svojej správe, je časť návrhu štátneho rozpočtu, podľa ktorého by mala v budúcom roku Národná banka Slovenska nakupovať štátne pokladničné poukážky za fixný úrokový výnos 12 % p.a. Prijatie navrhovanej fixnej sadzby je totiž uzákonenie osobitne zvýhodneného, privilegovaného postavenia Slovenskej republiky pri obchodoch s Národnou bankou Slovenska v roku 1998, čo je "podľa nás (NBS) v rozpore so všeobecným (v každom právnom štáte platným) princípom rovnosti všetkých subjektov (vrátane štátu), s článkom 20 odsekom 1 a s článkom 55 odsekom 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s paragrafom 18 odsekom 1 zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska".
V časti správy NBS venovanej metodike vykazovania fiškálneho schodku kvantifikuje centrálna banka celkový schodok fiškálneho okruhu na 21,5 mld Sk. Na rozdiel od MF SR, podľa ktorého má byť tento schodok -2,6 mld Sk, doň zahrnula NBS i mimorozpočtové projekty vo výške 9,2 mld Sk ako i očakávaný úver pre Štátny fond cestného hospodárstva. NBS odporúča v budúcom roku redukovať niektoré mimorozpočtové projekty. Ich bližšie špecifikovanie nie je v správe uvedené. Podľa NBS bude v budúcom roku veľmi problematické prefinancovať požiadavky verejného sektora domácou bankovou sférou a zahraničné financovanie môže byť otázne pri avizovanom zhoršení ratingu SR.
V stredu Výbor NR SR pre financie schválil, že NBS pri obchodoch so Slovenskou republikou nebude vystupovať ako podnikateľský subjekt a z tohto dôvodu si nebude môcť stanovovať cenu, za ktorú bude nakupovať štátne pokladničné poukážky ŠPP. Na budúci rok je stanovená cena, za ktorú bude NBS nakupovať štátne pokladničné poukážky na 12% p.a. Okrem toho Výbor potvrdil zvýšenie podielu ŠPP, ktoré môže NBS nakupovať do svojho portfólia z 5 na 10 % príjmov štátneho rozpočtu v predchádzajúcom roku. Výbor takisto súhlasil s tým, že piatich z desiatich členov bankovej rady NBS bude menovať vláda, vláda však nebude mať právo členov rady odvolávať.
Reakcia guvernéra NBS obsahovala okrem stručného "vzali ste na seba zodpovednosť, budete ju niesť" i upozornenie na zvýšenie nebezpečenstva, že pokiaľ NBS nezíska prostriedky potrebné na zvýšené krytie štátneho dlhu na peňažnom trhu, odrazí sa to v raste peňažnej masy - "išlo by vlastne o emisiu nekrytých peňazí". Čo by sa dalo vysvetliť tak, že zabezpečenie výraznejšieho refinancovania štátneho dlhu prostredníctvom NBS prinesie zvýšenie rizika vysokej inflácie a devalvácie a následného znehodnotenia reálnych úspor obyvateľstva.
Záver týždňa vniesol do problému novely zákona o NBS určité komické prvky. Arpád Matejka vyhlásil hneď po skončení uzavretých rokovaní koalície s predstaviteľmi NBS, že SNS "ani nebolo treba presviedčať" a vládna koalícia podporí návrh novely zákona o NBS. Ako neskôr vysvitlo, k dohode v rámci koalície nedošlo a hlasovanie o novele sa odložilo na 16. december. Podľa Národnej obrody uviedol po skončení rokovania guvernér NBS, že postoj SNS je naďalej veľmi blízky k postojom NBS. Po prvýkrát bolo zo strany koalície možné zachytiť názor, že problém novely zákona o NBS by vyriešilo odstúpenie guvernéra centrálnej banky. Predniesol ho poslanec Združenia robotníkov Slovenska Jozef Glinský.
Autor: Juraj Kováčik, P67 value, spol. s r.o. Bratislava
