"ZBA s uspokojením zaznamenáva, že arbitrážny proces funguje a už boli uskutočnené prvé výplaty peňazí oprávneným žiadateľom," uvádza sa vo vyhlásení bánk.
Dokument neuvádza, kto bol prvým vyplateným dedičom peňazí, ktoré si vkladatelia, väčšinou obete nacizmu, uložili vo Švajčiarsku a ktorých existenciu banky tejto krajiny priznali a zverejnili až po dlhodobom a silnom medzinárodnom nátlaku. Podľa medzinárodných židovských organizácií sídliacich v USA mali obete holokaustu mať vo švajčiarskych bankách celkove miliardy USD, to však ZBA rozhodne popiera. Podľa zverejnených zoznamov ide len o hodnoty v desiatkach miliónov USD.
Pri pátraní, ktoré Švajčiarsko označuje za "dosiaľ bezprecedentný zásah do bankového tajomstva", banky zverejnili približne 5500 kont, založených pred 9. májom 1945 a od tých čias "nedotknutých". Na týchto kontách je úhrnom uložených asi 67 miliónov švajčiarskych frankov (46,8 milióna USD).
Podľa ZBA sa o tieto kontá prihlásilo asi 6000 osôb, a banky "vyvíjajú maximálne úsilie", aby po overení oprávnenosti nárokov "vyriešili tieto záležitosti raz navždy".
Švajčiarske "banky mienia otvorene a rozhodne pokračovať v tejto dôležitej úlohe až do jeho splnenia," uzatvára vyhlásenie ZBA.
