Niekoľko týždňov trvajúce protesty nemeckých vysokoškolákov, ktoré minulý pondelok nadobudli masový charakter, zaznamenali druhý vrchol. Po minulotýždňovom "pochode na Bonn", keď sa v dave protestujúcich zišli desiatky tisíc mladých ľudí, sa vo štvrtok v Berlíne, Lipsku, Düsseldorfe, Hannoveri a iných mestách už počítali účastníci demonštrácií na stovky tisíc. Dôvody na štrajk sa nezmenili, počet štrajkujúcich vysokých škôl sa však zvýšil na 100 z celkového počtu 335 vysokých škôl. Študentov pobúrilo ďalšie krátenie financií pre potreby univerzít v najnovšom návrhu štátneho rozpočtu, a to napriek tomu, že podľa výpočtov ministerstva vedy a výskumu chýba už teraz ročne 1,7 miliárd mariek na výstavbu a údržbu vysokých škôl. Dôsledky sú vážne, napríklad v Hessensku hrozí už o dva roky stav, že na 700 študentov pripadne iba jeden profesor. Na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde mimochodom študuje asi 5 poslucháčov aj slovenčinu, študenti kritizujú, že knižnice sú otvorené len 4 až 6 hodín denne. Vysoké školy sú dnes v Nemecku preplnené. Na 970 tisíc študijných miest pripadá až 1,9 milióna študentov. Podľa nemeckého kancelára Helmuta Kohla je to okrem iného dôsledok dlhého pobytu študentov na školách. Priemerný vek absolventa je 29 rokov, v krajinách EÚ 25. Túto situáciu však študenti vysvetľujú logicky. Aj keď majú štúdium zdarma, za stravu, učebnice a hlavne za ubytovanie v súkromných podnájmoch, keďže študentské internáty sú preplnené, platia mesačne 1200 mariek. Sú preto nútení zarábať a štúdium predlžovať.
Zo spolkovej krajiny Hessensko, ktorá je kolískou protestov, sa však po 6 týždňoch protestov stále viac ozývajú hlasy, že sa neštrajkuje iba za viac peňazí. "Už dávno to nie je vysokoškolský protest. Ide o princíp zavinenia. Voláme vás k zodpovednosti za neúnosné spoločenské pomery," píše sa napríklad na jednom z transparentov univerzity vo Frankfurte, ktorý vystihuje tamojšiu atmosféru. Takmer dva milióny študentov, teda dva milióny nemeckých voličov, si stále hlasnejšie žiadajú účet od spolkovej vlády. A to pred budúcoročnými voľbami nemusí byť zanedbateľné.
Pre slovenských študentov, ktorí sa často nachádzajú v porovnateľných podmienkach tu však je jeden podstatný rozdiel. Profesorka slovenčiny na Humboldtovej univerzite v Berlíne počas nedávnej návštevy slovenských novinárov vysvetľovala neúčasť študentov na prednáškach nasledovne: "Študenti sa prejavili ako občania. Demonštrujú za svoje práva," povedala s pochopením. Takto zatiaľ na štrajk na Slovensku pozerá len málo občanov a ešte menej politikov. Ak vôbec nejaký.
