čnej činnosti v irackých zbrojárskych zariadeniach. Uvádza sa to v listoch, ktoré v stredu kolovali v sídle OSN v New Yorku a boli odovzdané členom Bezpečnostnej rady. Zároveň by podľa listov nemusel rokovať o prístupe do tzv. citlivých zariadení, ako je napríklad prezidentský palác. Butler, ktorý stojí na čele komisie, ktorá má za úlohu zbaviť Irak zbraní hromadného ničenia, však vo svojej odpovedi návrhy podpredsedu irackej vlády Tárika Azíza odmietol. Podľa jeho slov čas určený na skončenie inšpekcie vyprší iba vtedy, ak "Irak podnikne akcie v spolupráci s komisiou". Zdôraznil, že otázka prístupu do citlivých objektov sa musí prerokovať prednostne pred všetkými ostatnými problémami.
Bezpečnostná rada OSN včera mala hlasovať o obnovení programu "ropu za potraviny", ktorý je výnimkou zo sankcií uvalených proti Iraku po jeho agresii proti Kuvajtu v roku 1990. Hlasovať malo 15 členov Bezpečnostnej rady po tom, ako v stredu popoludní rada opakovane vyzvala Irak, aby plne spolupracoval so Zvláštnou komisiou OSN pre dohľad nad dodržiavaním podmienok prímeria s Irakom (UNSCOM) a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Bagdad sa ešte stále celkom nepodvoľuje podmienkam, ktoré stanovili rezolúcie OSN. Bezpečnostná rada pritom Irak upozornila, že rýchlosť a efektívnosť práce UNSCOM závisí do značnej miery od toho, nakoľko iracká vláda odkryje svoje zbrojárske programy a ako umožní prístup inšpektorom UNSCOM na všetky potrebné miesta.
Práve hádka o pôsobnosť inšpektorov vyvolala nedávnu krízu, kedy Bagdad odmietol prítomnosť Američanov. Neskôr síce inšpektorov znova prijal, ale stále im bráni v ich činnosti.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan v pondelok ale rade odporučil, aby dovolila Iraku predať viac ropy, a tak získať viac peňazí na potraviny a lieky. Tvrdé sankcie dopadajú na široké vrstvy irackého obyvateľstva, ktoré trpí hladom. Bagdad tvrdí, že doterajšie úľavy zo sankcií sú úplne nedostatočné. O zrušení sankcií sa má pritom uvažovať len v tom prípade, ak Irak splní všetky podmienky prímeria.
