Šibalské oči, potmehúdsky úsmev, bezstarostný pohľad. Terry Venabless (nar. 6. januára 1943), jediný hráč Anglicka, čo reprezentoval krajinu vo všetkých vekových kategóriách. V seniorskom áčku Alfa Rameseyho však iba dvakrát roku 1964 ... V najvyššej ligovej súťaži (1960-75) odohral 508 zápasov a dal 50 gólov. Hral a trénoval v londýnskych kluboch - Chelsea (začínal 15-ročný), Queens Park Rangers, Tottenham, Crystal palace. Nikdy nevyhral ligu, až v Španielsku. V roku 1984 prevzal a o rok dokočoval Barcelonu k titulu po 11 sezónach. Jeho sláva sa už-už napĺňala, keď ju doviedol do finále EPM 1985, tam však prehral na jedenástky so Steauou Bukurešť. Keď ho vyhodili, prevzal Tottenham, "objavil" Gascoigna, Linekra a Andertona a získal Pohár FA 1991. Roku 1994 dostal k nohám Anglicko, s ktorým v 16 zápasoch podľahol iba Brazílii a zasa nešťastne skončil pred bránami finále ME 1996 po jedenástkovej mizérii s nemeckým rivalom. Vlani ho angažovala na pol úväzku za 420 tisíc dolárov ročne Austrália, s ktorou v 14 zápasoch neprehral vôbec. A predsa mu šťastena znova pred nosom pribuchla dvere. Irán mu remízou 2:2 ukradol detský sen. Ako bývalý kolega však Venables drží slovo a čo sľúbil, splnil - poskytol rozhovor nášmu denníku.
# Prečo ste sa rozhodli trénovať Austráliu, keď ste mali plno iných ponúk?
"Ani jedna v Anglicku či Európe ma neoslovila. Hoci bolo v hre plno peňazí. Zapáčil sa mi medzištátny futbal, veľké turnaje a ich atmosféry, a keď som skončil s Anglickom, chcel som od všetkého na chvíľu odísť. Austrália ma však lákala exotikou, nepoznanými vecami, futbalovou nevinnosťou a nadšením, so šancou prebojovať sa na MS 1998. To bol môj chlapčenský sen, nie peniaze."
# Ste spokojný s podmienkami v Austrálii?
"Ľudia okolo futbalu robia, čo môžu. Nie je to šport číslo jeden, ale dosiahli sme výsledky, ktoré zaujali, až na ten posledný. Pripomínal som: celá kvalifikácia a všetky víťazstvá nebudú stáť za nič, keď neurobíme rozhodujúci krok s Iránom."
# V čom vidíte príčinu zlyhania za stavu 2:0?
"Hoci som toho už videl, nezažil som ešte takú športovú tragédiu. Bola to chvíľková strata koncentrácie, chyby v obrane a aj smola."
# Miestne noviny to nahlas nehovoria, ale čo trénerský podiel? Mohli ste tomu nejako zabrániť?
"Musím sa priznať, nebol som pripravený na taký zvrat 15 minút pred koncom, Irán sme prevyšovali po všetkých stránkach, viedli sme 2:0 a mohli dať ešte za klobúk gólov. Chlapci podávali 75 minút výkon, ktorý by bol ozdobou MS. O našom postupe som nepochyboval. Keď som za stavu 2:1 takticky striedal, bolo neskoro."
# Iránskym hráčom austrálski novinári vyčítajú, že simulovali, zdržovali, kúskovali hru a nepotešili diváka. Lenže o postup na šampionát sa nehrá na krásu, ale na výsledok?
"Je to pravda, no tomuto austrálskemu výberu chýbajú skúsenosti. Víťazstvom 13:0 nad Šalamúnovými ostrovmi nepriláka divákov ani neurobí rozruch vo svete. Potrebuje čo najviac ťažkých súperov, dôležitých zápasov, taktické skúsenosti. Navrhovali sme, aby Austrália bola v ázijskej kvalifikácii. FIFA to rezolútne zamietla."
# V základnom tíme však boli legionári z deviatich európskych klubov v Anglicku, Španielsku, Škótsku a Chorvátsku, tí by mali mať čosi preskákané ...
Reprezentácia je niečo iné. Nik z nich nikdy v živote nehral doma pred 85 tisíc divákmi v takej atmosfére. Chceli zo seba vydať všetko a súpera rozdrviť. Veril som, že na to majú. Veď predtým sme v priateľských zápasoch zdolali silné Nórsko, Kóreu, vyhrali v Budapešti 3:1 na Népstadióne ... Prvý raz som videl toľkých chlapov v šatni plakať. Prešlo iba vyše roka pripomenulo mi to prekliate semifinále ME!"
# Zostanete v Austrálii?
"Letím hneď do Londýna a musím porozmýšľať, či neskončiť svoju misiu. Zmluva platí až do júla 1998, do konca MS, kde však nebudeme ... O dva týždne hrá Austrália ako kontinent v Pohári konfederácie s víťazmi iných kontinentov v Saudskej Arábii a v skupine máme za súperov aj Mexiko a Brazíliu! Mužstvo sa však rozpadne, starší končia s kariérou, profesionáli sa vracajú do európskych klubov, a tak neviem, koho mám postaviť, a či vôbec pôjdem."
# Má soccer šancu presadiť sa proti kriketu či austrálskemu futbalu?
"Ťažko, šport potrebuje tradície a prostredie. Keby Bobby Charlton vyrastal a žil v Austrálii, bol by z neho možno dobrý tenista alebo rugbista, ale nie futbalový fenomén. Chlapci musia hrať futbal na každej ulici ako v Brazílii. Barcelona má 14 tímov od detského po dospelý. V Anglicku hrá viac dievčat futbal ako chlapcov rugby. Na stáži v USA pred 15 rokmi som videl, že dievčatá tam na univerzitách hrajú futbal. Myslel som si, že to sa kvôli mne predvádzajú. Dnes sú Američanky olympijské víťazky. V Ajaxe platia trénera, ktorý priemerne každú hodinu vyberie nejaký talent zo školy. Deti musia mať vzory, hrdinov, ktorí niečo dokážu za krajinu na veľkých turnajoch, a my sme mohli reprezentovať Austráliu po 24 rokoch vo Francúzsku."
# Čo viete o slovenskom futbale?
"Má bohaté tradície, je v Európe uznávaný ešte zo spoločných vystúpení v mužstve Československa. Vaše deti dostali veľké vzory a majú viacero schopných trénerov. Najznámejší je Vengloš, prvý, čo trénoval anglický klub."
# Aký bol ohlas na jeho sezónu v Aston Villa Birmingham?
"Mal trochu smolu a išiel do rizika v rozbehnutom a úspešnom tíme. Bola to preňho ťažká skúška, v ktorej nemal žiadané výsledky. Dávno som s ním už nehovoril, pozdravte ho a ďakujem za povzbudenie v kvalifikácii."
# Keby ste mali zhodnotiť kouča Terryho Venablesa, čo by ste povedali?
"Nik nehovorí rád sám o sebe. Ale keď už veľmi naliehate, prečítajte si niečo o mne v literatúre. Dám vám tip - skúste si zohnať knižku Fred píše o synovi."
Nedostať ju síce v Melbourne, ale šéf federácie Soccer Australia David Hill, mimochodom, tiež rodený Angličan, ochotne dovolil nazrieť do pasáže, v ktorej otec Fred Venables naozaj píše o synovi Terrym: "Jeho problém je motorická práca v stokilometrovej rýchlosti. Žije v zhone, pracuje v strese a šoféruje na hranici rizika. Neviem, ako spáva, ale vari aj jeho mozog oddychuje za pochodu. Nemyslím, že by bol šťastný, keby sa venoval len jednej veci, asi by ho to nudilo ..."
Autor: ANDREJ BUČKO, Melbourne (Autor je stálym spolupracovníkom
