Najlepší slovenský atlét 1997, bronzový medailista v behu na 110 m prek. na MS v Aténach Igor Kováč (nar. 12. mája 1969) pri "laureátskej spovedi" pred publikom Trnavského divadla hýril nezvyčajným sebavedomím. "Princípom môjho trénera Jana Pospíšila sú postupné kroky. V Aténach som bol bronzový. V budúcom roku by teda malo nasledovať striebro z halových ME vo Valencii a potom zlato z letného budapeštianskeho kontinentálneho šampionátu," usmieval sa nad matematikou, ktorá v športe vždy neplatí. Predtým bol v zákulisí prekážkar, ktorý vlani zvládol neuveriteľných 39 štartov iba vo svojej disciplíne (bez zarátania hladkých šprintov a štafiet) a v Štokholme utvoril senzačný slovenský rekord 13,13 s, logický, verný svojej filozofii o "zákerných prekážkach s tisícimi nástrahami". Preto hovorili v súvislosti s halovými i otvorenými ME 1998 opatrne: "Aj ten najlepší prekážkár, ak nechce trepať do vetra, si môže byť možno istý postupom do finále. Nič viac! Ostatok sú psychické manévre. Finále je mojím reálnym cieľom. Mne sa napríklad tohtoročné predsavzatia naplnili ako sen. Vlani zase boli zlým snom. Sú veci, napríklad niektoré technické prvky, na ktorých už nič nezmením. Môžem sa zlepšiť v rýchlosti i sile. Budem šťastný, ak posuniem slovenský rekord aspoň o stotinku, ale netvrdím, že nemôžem bežať aj pod 13,10 s alebo dokonca pod trinásť. Na druhej strane však čas 13,13 s už nikdy nemusím docieliť," naznačil Igor Kováč chúlostivosť akýchkoľvek prognóz.
Prekážkar prišiel do Trnavy, ako povedal, s pocitmi cestovateľa Emila Holuba. V štvrtok večer priletel zo španielskych Kanárskych ostrovov do Prahy. Odtiaľ meral dlhú cestu do rodnej Spišskej Novej Vsi a vzápätí do Košíc, kde mal maturitné stretnutie absolventov košického Osemročného športového gymnázia po desiatich rokoch, ktoré skončil o pol štvrtej nadránom. Na ceste zo Spišskej Novej Vsi do Trnavy prevzal volant jeho otec Edmund. "Spal som iba v aute, ale sľúbil som sa, že slávnostne v Trnave odštartujem predpoludňajší Beh priateľstva a autogramiádu deťom odmietnuť nemôžem," hovoril večer I. Kováč, známy spachtoš, unavene. Na pripomienku, že ho viac než pravdepodobne čaká ešte významnejšie vyhlasovanie, sa najprv zatváril akoby nerozumel, aby povedal, že ak sa dostane do Ankety o Najlepšieho športovca Slovenska, určite na slávnosť príde. "Zatiaľ som bol iba raz desiaty...," zamyslel sa I. Kováč. Atlét zo Spiša rád vidí veci nornálne a aj zostal normálnym. Keď hovorí o prekážkach, priateľoch z triedy alebo o priateľke. "Žiadna svadba sa zatiaľ nechystá," správne odblokoval "sondu" do súkromia a dovtípiť sme sa mohli iba z odpovede o najobľúbenejšom ženskom mene: "Juliana."
