Ján Baranovič pôsobil v Indii dva roky. Zastupoval slovenskú obchodnú firmu, ktorá neskôr svoju indickú kanceláriu zrušila. Nečuduje sa, že je India magnetom pre investorov - predstavuje obrovský spotrebiteľský trh, má demokratický systém, biznisu otvorené hranice a šikovných ľudí.

Podľa magazínu The Ecnomist bola India nazývaná slonom - veľká, ťažkopádna a pribrzdená. Dnes o nej investičné banky hovoria ako o novom ázijskom tigrovi. Od roku 1991 do roku 2003 jej ekonomika rástla priemerne o 5,8 percenta. Hoci je tam stále 260 miliónov chudobných, ich počet od roku 1977 klesol o 69 miliónov. Najdôležitejší pre miliardovú krajinu je záujem investorov. Spolu s Čínou a ďalšími lacnými ázijskými štátmi konkuruje v získavaní investícií napríklad aj strednej Európe. Zastúpenia a prevádzky tam majú známe značky ako Infosys, SAP, ABB, Adidas alebo Coca-Cola. O tom, čo je na Indii lákavé a ako tam funguje biznis, sme hovorili s bývalým zástupcom slovenskej obchodnej firmy v Indii JÁNOM BARANOVIČOM.

India láka investorov lacnou pracovnou silou. Ako tam platia zamestnancov?

Priemerný plat v Indii je porovnateľný s priemerným platom na Slovensku. To hovoríme o priemernom plate. Znamená to, že je pár ľudí, ktorí zarábajú extrémne dobre, a veľké množstvo ľudí, ktorí zarábajú pod životné minimum. Dokážu však z toho vyžiť. V zásade plat každého zamestnanca závisí od mzdovej politiky firmy. Naši zamestnanci boli v podstate platení tak, ako keby pracovali u nás. Na indické pomery teda mierny nadpriemer. Rozdiely sa tvoria podľa toho, ako dlho kto pracuje a aká je jeho pracovná náplň. Napríklad asistentka, ktorá bola skutočnou profesionálkou a pracovala už vo firme dlhšie, mala na indické pomery veľmi slušný plat.

Nie sú tam predsa len veľké rozdiely v pracovných zvyklostiach oproti Európe?

Opäť je to individuálne. Nemal som žiadne skúsenosti s nejakým indickým zákonníkom práce. Viac-menej je to tak, že ako sa dohodnete, tak to bude. Pracovný čas v Indii je trochu iný ako u nás. Okolo deviatej ráno sa to iba začína hýbať. Obednajšia prestávka je nutnosť. Štátni zamestnanci majú aj čajovú prestávku a aj nejaký olovrant. A končia okolo šiestej popoludní. Ale pracujú ešte aj v sobotu dopoludnia.

Pracujú teda viac alebo menej ako my?

Mám pocit, že o niečo menej ako my. Ale zasa majú obrovské množstvo štátnych sviatkov. Je tam asi päť štátnych sviatkov a asi nejakých 15 - 20 náboženských, pretože každé náboženstvo si presadilo svoje sviatky. Takže štátni zamestnanci a úrady ich všetky dodržiavajú, čo môže byť problém, keď sa človek potrebuje niekam dovolať. Pamätám si článok z novín, ktorý hovoril, že štátni zamestnanci majú dokonca viac dní voľna, ako pracujú.

Súkromné firmy tiež akceptujú všetky tieto sviatky?

Tie žijú svojím vlastným životom, prispôsobujú sa aktuálnej práci.

Majú tam odbory a štrajky?

Myslím, že štátni zamestnanci môžu byť registrovaní v nejakých odborových hnutiach. Viac-menej demonštrácie za zlepšenie pracovných podmienok tam veľmi nebývajú. Nemajú dôvod sa búriť.

Ako si firma nájde v Indii dobrých ľudí?

To závisí od pracovnej pozície. Na povolanie ako šofér alebo po našom technicko-hospodársky pracovník, sú agentúry, ktoré môže zahraničná firma osloviť. Agentúra ponúkne pracovníka podľa kritérií, ktoré si firma stanoví. Tí, čo už pracovali pre zahraničné firmy, sa do týchto agentúr sami radi hlásia, prípadne žiadajú zamestnávateľa o odporúčací list. Pokiaľ ide o profesionálov, nie som si istý, či ich vyberajú agentúry. Ak sa niekto rozhodne podnikať v Indii, tak pravdepodobne už má kontakty a hľadá podľa odporúčaní svojich známych.

Zvyknú sa vyberať do manažérskych pozícií Indovia?

Zvyknú. Kedysi to dokonca bola podmienka. Ak človek chcel pôsobiť v Indii, tak riaditeľ kancelárie musel byť Ind. Neskôr sa od tejto podmienky upustilo. Je však dobré, ak si firmy vyberajú Indov. Takýto človek ovláda ich jazyk, pozná prostredie.

Snažia sa ľudia vzdelávať, aby našli dobrú prácu?

Vzdelaných Indov nie je percentuálne veľmi veľa, pretože vzdelanie niečo stojí. Musí tam byť podpora rodiny a, samozrejme, záujem. Človek, ktorý vyrastá na ulici ako jeho rodičia, do školy nejde. Skôr sa zamestná, aby priniesol nejaké peniaze domov. To sa však mení, veľa ľudí si uvedomuje, že dobré vzdelanie môže zabezpečiť slušný život. A vzdelanie sa tam dá dosiahnuť veľmi kvalitné.

Výhodou Indie oproti napríklad Číne je znalosť angličtiny. Je ju počuť?

Angličtina sa tam považuje takmer za úradný jazyk. Je tam 28 štátov a rovnaký počet, ak nie viac jazykov, ktoré sa používajú a angličtina je preto univerzálny dorozumievací prostriedok. Angličtina je reč obchodu, celá India hovorí po anglicky.

A ostatné zručnosti, napríklad obsluha počítačov alebo strojov?

V počítačoch sú, sa dá povedať, na tom lepšie ako Slováci. Mnohé počítačové firmy si tam aj rady zakladajú pobočky.

Ako na biznis vplýva kastový systém?

Ja som kasty medzi sebou nevedel rozlíšiť, ale oni to vedia. Samozrejme, človek z vyššej kasty má väčšie možnosti - vyrastá v prostredí, ktoré je na vyššej úrovni, a je napríklad jasné, že dostane perfektné vzdelanie v USA alebo Anglicku a potom prevezme otcovu firmu. Mentalita príslušníkov nižších kást je taká, že sú väčšinou zmierení so svojím osudom, nemajú nejaké ambície a ani sa proti tomu nebúria.

Môže človek z nižšej kasty šéfovať človeku z vyššej?

Veľmi ťažko. Jednoducho kasty medzi sebou nerady miešajú. Ak je človek z nižšej kasty šikovný a rozhľadený, má patričné vzdelanie a pracuje vo firme dosť dlho, tak ho firma môže povýšiť, ale i tak musí prihliadať na kastový systém. Pretože napríklad jej obchodní partneri by to mohli zle pochopiť.

Nevytlačí časom globalizácia kastový systém?

Jednoznačne áno. Už len preto, že nadnárodné firmy si stanovujú pravidlá samy. Vo väčších firmách, nemusí byť na škodu veci, keď na to cudzinci prihliadajú, ale myslím si, že čím ďalej tým viac to odchádza.

Ako fungujú vzťahy medzi firmami. Dodržiavajú Indovia termíny a splatnosti?

V zásade sa na nich dá spoľahnúť. Väčšina záležitostí, napríklad okolo platieb, sa dohaduje v zmluvách. Zmluvy dodržiavajú. Zádrhy bývajú na miestach, ktoré samotné firmy ani neovplyvnia, napríklad pri devízových obchodoch alebo platbách do zahraničia. Spracováva to štátna banka a jej pobočky si dávali dosť načas.

Chodia investície aj na vidiek?

Mestá sú centrá, kde sa robí obchod a politika, kde sú hotely, turisti, centrá firiem a kde pritekajú peniaze. Vidiek je v ústraní, väčšinou poľnohospodársky, ospalý. Mesto ako Bratislava je považované za malú bezvýznamnú dedinu, kde ani nie je dôvod ísť. Na druhej strane, v mestách sú veľmi drahé pozemky. Vo vychytených štvrtiach stojí štvorcový meter aj 120- až 130-tisíc korún. Firmy preto občas chodia na vidiek. Cesty sú pomerne kvalitné, ale sú plné rôznych vozov a ťažko sa po nich chodí. Firma teda pôjde najviac do okruhu 50 až 100 kilometrov od mesta, ale do hlbšieho vnútrozemia nemá dôvod.

Ako je to s korupciou?

Bolo ju cítiť. Prvá reakcia štátneho úradníka na vašu požiadavku je väčšinou negatívna. A majú tam možno dobrý zvyk - nepovedia, nie alebo neviem. Skôr vás prepoja na niekoho iného, niekam vás pošlú. Môže sa stať, že ak sa chce človek niekam dovolať, prepoja ho na množstvo čísel a nakoniec sa dostane k tomu istému človeku. Povie, že vám zavolá, a už sa nikdy neozve.

Pomôžu úplatky?

Priamo si ich nikto nevypýta. Často sa však stane, že úradník navrhne stretnutie po pracovnom čase, trebárs vo vašom hoteli. Tam je potom jasné, o čo ide, a je na vás, či na to pristúpite, alebo nie. Mal som s tým skúsenosti, ale nemohol som si dovoliť na to pristúpiť.

Indii vyčítajú detskú prácu. Je tam vidieť pracovať deti?

Keď človek príde do obchodu, vidí tam pracovať množstvo mladých - až príliš mladých ľudí. Ťažko povedať, či to robia popri škole, alebo či do školy nechodia. Prevádzky alebo továrne, kde by zamestnávali deti, pretože im môžu platiť menej, som nevidel. Predsa len - pravdepodobne už doba pokročila tak, že to neukazujú, ale skôr si myslím, že už je tam takýchto prípadov stále menej. India sa snaží presadiť do medzinárodných štruktúr a vie, že toto je jedna z podmienok.

Viete si predstaviť, že by India bola zaujímavá pre slovenskú - napríklad textilnú firmu?

India je známa lacnou a kvalitnou textilnou výrobu. Možno by to stálo za pokus. V tejto oblasti je tam mimoriadne kvalifikovaná pracovná sila - to sa týka výroby aj manažmentu. Sú tam lacnejšie suroviny, len si treba zvážiť dopravné náklady. Ale v mnohých iných oblastiach sa skôr využíva indické zastúpenie. Firmy už nemusia nevyhnutne zakladať kancelárie v Indii. Existuje tam množstvo indických firiem, ktoré ponúkajú zastupovanie a to vyjde lacnejšie.

Čím všetkým je India zaujímavá pre investorov?

Je to druhá najväčšia krajina, najväčšia demokracia na svete, s parlamentným systémom a slobodnými voľbami. Štátne zásahy do ekonomiky sú čím ďalej menšie a ekonomika sa stále viac otvára, lebo si uvedomujú, že bez zahraničných investícií sa nedostanú tam, kam by chceli. Je to obrovská, trhovo orientovaná ekonomika. Je tam dosť kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v IT biznise. Ostatná pracovná sila je tam relatívne lacná. Aj keď sú dobrí pracanti, ich mzdové náklady sú nižšie napríklad v porovnaní s nami. Ak príde nejaká väčšia firma, napríklad pre tisíc ľudí, tak tie mzdové náklady sú určite nižšie, ako keby toľko isto ľudí zamestnala niekde v Európe.