O homosexualite sa na Slovensku hovorí veľa v parlamente, málokedy už však s vlastným synom, priateľom, susedom či učiteľom. Viacerí gejovia a lesbičky taja svoju orientáciu aj pred najbližšou rodinou. To sčasti vysvetľuje, prečo až 40 percent žien a 29 percent mužov tvrdí, že sa v živote s homosexuálom nestretli.
Veľa homosexuálov sa z malých miest a dedín sťahuje do väčších sídiel, kde sa cítia anonymnejšie. Hoci je súkromný život niektorých hviezd šoubiznisu verejným tajomstvom, takmer nikto zo slovenských osobností sa k tejto orientácii neprihlásil.
Slovenský antidiskriminačný zákon by pritom mohol byť podľa Martina Urmaniča, hovorcu podpredsedu vlády pre ľudské práva Pála Csákyho, vzorom aj pre iné krajiny. Kampaň proti možným formám diskriminácie Úrad vlády však nepripravuje. "Túto tému sme už dostatočne komunikovali," myslí si Urmanič.
V čase tvorby zákona na jeseň roku 2003 pripravil Úrad vlády kampaň za otvorenejšie vnímanie rôznych menšín. "Vzhľadom na to, že jeden z koaličných partnerov - KDH - mal voči nej námietky, náš úrad ju nakoniec zúžil len na bilbordy s motívom rómskeho dievčatka. Ani Slovenskej televízii sa kampaň nezdala vhodná na vysielanie, preto už vyrobené šoty ani neprevzala."
O zákaze diskriminácie hovorí sčasti aj Zákonník práce. Zamestnávateľ síce nesmie podľa neho zisťovať sexuálnu orientáciu svojho zamestnanca, nepíše sa však, čo v prípade, že už o nej vie. Zákon vylučuje diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, veku, viery či zdravotného stavu, sexuálna orientácia, tiež pre odpor KDH - však medzi týmito dôvodmi nie je výslovne vymenovaná.
Hoci oproti situácii spred pätnástich rokov došlo aj v tejto oblasti k posunu, "ľudia homosexualitu stále démonizujú", vraví vysokoškolský pedagóg Ľubomír Tancer. Posledné roky sa to podľa neho ešte vyhrocuje aj pod vplyvom KDH. "Hovorí sa mi to dosť ťažko, lebo som veriaci a volič KDH. Tento ich postoj považujem za kopanec do tváre," priznáva mladý gej.
Spomína, ako sa v osemnástich rokoch stal veriacim. "Dodnes mi viera dáva svetlo, cítim v nej pravdu. Mám rád aj cirkev aj napriek tomu, že niekedy mám počas kázne chuť z kostola odísť." Bojí sa, že konzervatívne krídlo v cirkvi silnie.
Problémy v zamestnaní Tancer nezažil, predpokladá však, že ak by učil v základnej či strednej škole, mohlo by k nim prísť. Ľuďom, v ktorých toleranciu neverí, sa radšej nezdôveruje. Gejovia by mali mať podľa neho odvahu prejaviť sa, je to však ťažké, zvlášť u mediálne známych osobností. On sám chce, aby ho ľudia vnímali úplne normálne. "Neberiem to ako veľkú inakosť. Mám priateľa, ktorého milujem a vôbec sa nehanbíme držať sa za ruky, keď ideme po ulici."
Dvadsaťpätročná Marcela nemusela nikomu o svojej orientácii hovoriť. Ľuďom to po čase "došlo". Poslední sa to definitívne dozvedeli, keď bola so svojou priateľkou v televíznej šou. "Správanie známych a kolegov sa ani po vystúpení nezmenilo. Poznajú ma niekoľko rokov a vedia, že som stále tá istá." Marcela pracuje v SBS. Pripúšťa, že jej priateľky zažívajú aj drsnejšie situácie. Ľudia podľa nej majú o lesbách skreslený pohľad. "Predstavujú si, že nás lákajú mladé dievčatá. To nie je pravda. Mýlia si homosexualitu s pedofíliou."
Marcela je jednou z mála žien, ktoré svoju homosexualitu priznali. Jej priateľky na podobný krok nemajú odvahu. "Sú zvyčajne dva faktory, ktoré im v tom bránia - rodina a práca. Často rodina pravdu pozná, ale nechce, aby sa to dostalo na verejnosť," vraví. (zu, dro)
Ako je to s liečbou?
Podľa humánneho etológa Alexandra Kövéra isté percento populácie má zmeny v chromozómoch, ktoré dávajú genetický základ smerujúci až k transsexualitite. Nesúlad tela s vnímanou identitou sa dá v tom prípade hormonálne riešiť. Aj ľudia s normálnymi chormozómami však môžu preferovať iné objekty svojej túžby, pričom táto zmena má najrozličnejšie príčiny.
Podľa Kövéra sú však veľmi nebezpečné nápady s "liečením" homosexuálov. Výsledky sa totiž ukázali takmer nulové, či už išlo o drastické pokusy, alebo jemnejšie psychoterapeutické postupy. "Táto forma správania má obrovskú odolnosť, navyše homosexuáli sa podobným prístupom verejnosti dostávajú na okraj spoločnosti," myslí si. (zu, dro)
