"S hokejom som začal veľmi neskoro, až v piatom ročníku základnej školy. Dovtedy som sa venoval plávaniu. Nesnažil som sa niekoho napodobňovať, v Prešove neboli veľké hokejové esá. Postupne som si všímal Košičanov Igora Libu a Vinca Lukáča, obranný typ som ako vzor nemal."
Aké poznámky ste dostávali do žiackej knižky?
"Bol som vzorný žiak s dobrým prospechom. S výnimkou tretieho ročníka na strednej škole, v ktorom ma trošku chytila puberta a začal som vystrájať. Keby som nehral hokej, určite by som študoval. Zaujímala ma ekonómia. Dvakrát som sa dostal na vysokú školu, žiaľ, hokejové vyťaženie mi nedovolilo pokračovať. Hrával som vtedy v Slovane, program bol hustejší o Európsku ligu. Nešlo to skĺbiť."
Na čo ste míňali vreckové?
"Bol som šetrný, bola iná doba. Občas som zašiel s kamarátmi do cukrárne."
Čoho ste sa báli?
"Zlých snov. Snívalo sa mi o príšerách tak intenzívne, že som pribehol k rodičom do postele. Držalo ma to dosť dlho."
Za čo vás rodičia najviac vyhrešili?
"Keď sme s bratom všetky peniaze, ktoré sme vykúpali na Veľkú noc, minuli za jediný deň na kolotočoch. Na tie časy to bola nemalá suma. Otec sa nahneval a strašne nás zbil."
Aké jedlo ste milovali?
"Špagety so syrom a kečupom. Dodnes ich často jedávam."
Čím ste chceli byť?
"Vždy sám sebou. Keby neexistoval hokej, určite by som študoval." (ju)
