Kuvajťania sú stále spokojní, ropa tečie. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS
Nedávno sa ma jedna pacientka - Kuvajťanka - spýtala, čo robia Európania najčastejšie. Nech vraj poviem 10 vecí a porovnám ich so životom v Kuvajte, určite prídem na to, že život v Kuvajte je "much more easier and better", čiže oveľa ľahší a lepší. Po mojej odpovedi, ktorá na prvom mieste obsahovala slovo práca, sa na jej tvári objavil sarkastický úsmev. Vyprovokovala ma, že som popremýšľala nie o našom živote, ale o ich. A na čo som prišla...
Najčastejšie činnosti Kuvajťanov:
1. Spať!
2. Spať!
3. Spať!
4. Modlenie sa (5-krát denne).
5. Jedenie.
6. Telefonovanie.
7. Nakupovanie.
8. Návšteva kliník a nemocníc.
9. Bezcielne jazdenie krížom-krážom cez Kuvajt.
10. Potulovanie sa po niektorom z nákupných stredísk.
Dosť činorodý život, čo poviete? Pohodlný... ako v bavlnke. A plný luxusu. Ak aj človek nemá žiadne ciele, žiadnu chuť a snahu v živote niečo dokázať, prispieť k rozvoju spoločnosti, môže si tu žiť ako kráľ. Ale má to nejaký ten háčik. Nie každý si tu môže žiť ako v rozprávke.
Po získaní nezávislosti v roku 1961 sa kuvajtská vláda rozhodla, že zisk z ropného bohatstva spravodlivo rozdelí medzi svojich občanov - tých s kuvajtským občianstvom, ktorí tvoria menej ako polovicu z vyše dvoch miliónov obyvateľov.
Cudzincom sa dostávajú len niektoré výhody, napríklad neplatenie daní. Komplet ubytovanie spolu s poplatkami za vodu a elektrinu im môže, ale aj nemusí platiť zamestnávateľ. Závisí to od toho, kde sú zamestnaní a akú zmluvu podpísali.
Na špeciálne benefity nemajú nárok ani tí, ktorí sa narodili v Kuvajte, ale nedostali kuvajtské občianstvo kvôli rodičom pochádzajúcim z iných krajín. Dokonca aj beduíni (v minulosti kočovní Arabi) obývajúci územie Kuvajtu už desaťročia majú veľmi malú šancu stať sa právoplatnými občanmi.
Ale poďme na niektoré výhody z tečúcej ropnej rieky pre pravých Kuvajťanov:
* Garantované, výhodné a veľmi dobre platené zamestnanie (väčšinou so 4- až 6-hodinovým pracovným časom).
* Štátom sponzorovaný dôchodkový plat (polovica z bežného platu).
* Zadarmo štátne zdravotnícke služby vrátane predpísaných liekov a zadarmo vzdelanie v štátnych školách.
* Svadobné bonusy - ale iba ak sa sobášia Kuvajťania medzi sebou. Ako "svadobný dar" dostane mladomanželský pár od štátu 2000 kuvajtských dinárov (1 KWD je asi 100 korún, ceny sú podobné ako u nás). Plus 2000 dinárov príspevok v podobe pôžičky.
* Každé dieťa dostáva do 18. narodenín od štátu prídavok 50 dinárov mesačne.
* Najneskôr do 10 rokov od svadby by mala každá kuvajtská rodina (ak si zažiada) dostať od štátu pozemok za smiešnu sumu 4000 dinárov plus 70-tisíc dinárov na stavbu domu, ktorú neskôr vracajú mesačnými splátkami asi 60 dinárov.
* Voda a elektrina sa platia raz za rok. Tí, ktorým vláda postaví dom, platia 40 - 60 dinárov ročne. Vládou postavený dom však nemôžu prenajímať. Tí, ktorí dostanú od vlády pozemok a postavia si dom sami, majú povolené bytové priestory prenajímať a za vodu a elektrinu platia ročne 120 - 160 dinárov. Hlava rodiny však dostáva navyše ešte asi 300 dinárov ako príspevok na nájom.
* Telefónne linky sa platia paušálom 30 dinárov ročne, ale môžete telefonovať nonstop od rána do večera v rámci celého Kuvajtu (platí to pre všetkých).
* Potravinové karty - nárok na ne majú len Kuvajťania. S nimi môžu nakúpiť základný tovar o viac než polovicu lacnejšie v porovnaní s bežnými cenami.
Ešte štedrejšiu sociálnu podporu majú členovia početnej kráľovskej rodiny, ktorej predchodcovia boli zakladateľmi kuvajtského štátu. Každé narodené dieťa dostane od vlády finančný darček vo výške 500 dinárov. Kým je slobodné, mesačne dostáva od štátu aj 250 - 300 dinárov takú menšiu pozornosť - vlastne vreckové.
Kuvajtská vláda sa teda o svojich ľudí príkladne stará. Nie raz som si povzdychla: "Mať tak ropu na Slovensku...". Ale vzápätí som sama seba presvedčila, že by to nebol najlepší nápad. Už by sme to neboli MY. Buďme radi, že ju nemáme. Síce sa lopotíme za každou korunou, utekáme za prácou do zahraničia, prinášame obete, aby sme zlepšili naše životné podmienky. Nariekame, ako je na tom Slovensko zle.
No a uvidíme, či budú štáty bohaté na ropu aj o 30 - 40 rokov žiť bezstarostným rozprávkovým životom. Ropné studnice nie sú bezodné a z ich obsahu každým dňom ubúda. A s ním pribúdajú kuvajtskému obyvateľstvu obavy zo straty súčasných výhod. Čo bude potom? My môžeme byť pokojnejší - zostaneme, akí sme už od nepamäti - zvyknutí na Prácu. Ale oni si budú musieť začať zvykať i na takú podradnú činnosť, akou je Práca.
keliarova.blog.sme.sk
Autor: RADOVANA KELIAROVÁ(Autorka pracuje ako fyzioterapeutka v Kuvajte.)
