Prehliadka nemeckých okupačných vojsk v Banskej Bystrici po potlačení povstania v októbri roku 1944. FOTO - ARCHÍV TASR
lavy. Atmosféru posledných mesiacov vojny dokresľujú výňatky z článkov uverejnených od 1. októbra 1944 do začiatku apríla 1945.
V Karpatoch držíme pozície
Začiatkom októbra 1944 boli jednou z hlavných tém spravodajstva obranné boje v Karpatoch na východnom Slovensku. "Beskydské priesmyky pevne v nemeckých rukách," hlásali titulky. 1. októbra mali Sovieti prísť o 300 tankov, ale miestami sa im podarili "dočasné vlomy". Postupne, ako sa situácia pri Dukle horšila, skracovali sa aj články o tejto téme.
Keď 6. októbra vstúpili na územie Slovenska prví československí vojaci, neobjavila sa o tom v novinách na druhý deň ani zmienka. "V lesných Karpatoch sa včera zmiernila prudkosť sovietskych veľkoútokov," tvrdili noviny. Deň predtým sa tomuto bojisku ani len nevenovali, prednosť mali boje v Belgicku, Taliansku a okolí Belehradu. O štyri dni ďalší článok informoval o uzavretí "frontových medzier". To, kde a ako sa otvorili, v novinách nebolo.
Aj napriek prikrášľovaniu situácie sa v polovici októbra objavil úvodník s ná-zvom Do zákopov. Ľudí síce vyzýval do boja, ale tvrdil, že Rusi priesmyky márne dobýjajú. Slovákov autor burcoval presviedčaním, že Sovieti sú na konci so silami. "Ak niektorým našim ľuďom spomeniete boľševické Rusko, predstavia si akýsi kolos zázračnej moci a potencionálu. Nechcú uveriť, že nepriateľ má sily podlomené až v základoch a že krváca z posledného."
Koncom októbra sa píše, že na fronte lesných Karpát Nemci úspešne bojujú. Novinár použil formuláciu, že sa tam nemecké oddiely odpútavajú a došlo k miestnym bojom. Vo vojenskej terminológii je odpútavanie termín pre ústup.
28. októbra režim oslavoval. SNP bolo porazené a padla Banská Bystrica. Slovák citoval telegram prezidenta Jozefa Tisa Hitlerovi: "V radosti a vo vďake so mnou spojený slovenský národ prejavuje Vašej Excelencii želanie, aby podobné požehnané úspechy sprevádzali heroické boje Veľkonemeckej ríše za život a česť svojho národa a za obranu európskej kultúry".
Až do konca vojny prinášal Slovák správy o úspešných obranných bojoch nemeckej armády. Neustále ústupy a porážky zostali nevysvetlené, zdôrazňovali sa iba straty Červenej armády.
Dobrovoľná evakuácia
Aj napriek prezentovaným víťazstvám musel režim aspoň čiastočne priznať skutočný stav. Už začiatkom januára obyvateľov vyzýval na dobrovoľnú evakuáciu z ohrozených území. Neskôr sa Slovák snažil ľudí presviedčať pomocou historiek o krutosti sovietskych vojsk. Svedectvo poskytli utečenci z Liptovského Mikuláša. Podľa nich bolo najčastejším slovom sovietskych vojakov - davaj. Používali ho vždy, keď si chceli niečo vziať. Najčastejšie hodinky. Slovák dokonca tvrdil, že z oslobodených území odnášajú deti na východ.
Ešte skôr, už na jeseň, sa začalo aj povinné prihlasovanie mladých mužov na kopanie zákopov. 27. októbra museli prísť všetci bratislavskí muži vo veku od 17 do 25 rokov na opevňovacie práce v okolí Bratislavy. Trestom za neuposlúchnutie bola pokuta 60- tisíc korún alebo polročné väzenie. Týždenne museli robotníci pracovať 48 hodín. Hodinová mzdy pre pomocníka bola päť korún na hodinu, pre odborníkov 7,50. Neskôr sa povinnosť opevňovacích prác ďalej rozširovala.
Typický židovský sadizmus
Ani v čase, keď bol výsledok druhej svetovej vojny spečatený, propaganda nezabúdala na najväčších nepriateľov vojnového Slovenského štátu - židoboľševismuz a Čechov. V októbri postupne nemecké vojská obsadzovali povstalecké územie. Redaktori Slováka z "oslobodených" území prinášali senzačné správy o besnení židoboľševických bánd. To bolo označenie povstalcov.
Už 5. októbra prišla krvavá správa z neznámeho mesta. Podľa nej banditi rozpárali brucho tehotnej žene, vybrali z neho plod a dali ho matke do rozrezaných úst. "I tu v tej strašnej udalosti mali účasť Židia. Typický židovský sadizmus!" hlásal Slovák. Malo to byť ponaučenie, keby nám Židia vládli. "Trýznili by nás a mučili horšie ako to robili pohani s prvými kresťanmi. Preto náš boj proti nim musí byť tvrdý, neúprosný a až do ich úplného zničenia," netajil sa redaktor, ako by podľa neho malo vyzerať riešenie židovskej otázky. Ani stopa po tvrdeniach o tom, že sa Židia majú v táboroch dobre. Obhajcovia Slovenského štátu práve tým po vojne obhajovali postup voči Židom. Oficiálne miesta vraj nevedeli o ich likvidácii.
Zo Zvolena Slovák priniesol reportáž o tom, ako počas Povstania museli všetky ženy kopať zákopy, len Židovky mali mať výnimku. "Tie sa ukazovali, fintili a žili sa ani v Eldoráde, všemocne dávajúc najavo, že sú z akejsi privilegovanej triedy." Reportáž dokresľovalo heslo, že "Žid je kat slovenského národa".
Židom sa ušlo aj potom, ako sa v Maďarsku vzdal regentstva Horthy a nastúpila po ňom tvrdá línia, ktorá so sebou mala priniesť "nacionálne socialistickú reformu s úplným vypojením Židov".
Čechom sa často vyčítalo nerovnoprávne postavenie Slovákov v prvej republike. Slúžili na to štatistiky o obsadzovaní vysokých štátnych úradov. V Prahe boli Slovákmi obsadené iba necelé dve percentá, aj na Slovensku mali Česi v úradoch prevahu. Slovák brojil za to, aby títo ľudia o svoju prácu prišli a nahradili ich Slováci. Českí úradníci na Slovensku vraj zarábali aj štvornásobok priemeru.
Motory rušiaca explozívna hmla
S blížiacim sa koncom vojny prinášala propaganda správy o tajomných zbraniach, ktoré s určitosťou zvrátia výsledky bojov v prospech Nemecka. Bežné boli hlásenia o použití V-1 a V-2. Jedna z nich tvrdila, že sa ich obeťou stala aj manželka prezidenta Beneša Hana. Všetky texty sa zhodovali v tom, že britská vláda účinky týchto bômb pred obyvateľstvom tají, aby zabránila panike. V jednom z článkov sa popisuje, ako lietajúca bomba zničila celú železničnú stanicu v Londýne. Polícia údajne zasiahnutú oblasť okamžite uzavrela a svedkov zaviazala mlčaním.
Pikantná bola správa z polovice novembra. Nazvaná bola záhadne Motory rušiaca explozívna hmla. V článku bola rovnako nazvaná aj tajomná zbraň. Novinár nepopísal jej účinky ani princípy, na ktorých je založené jej fungovanie. Spomínal iba prípad 50 spojeneckých bombardérov, ktoré malo zničiť iba sedem nemeckých stíhačiek práve touto zbraňou.
"Čo sa stane keď bude ešte lepšie zdokonalená a bude použitá aj v pozemných bojoch?" pýtal sa článok a myšlienku ďalej rozvíjal žiadaným smerom: "A čo sa stane v ten deň, keď mechanické armády spojencov zostanú jednoducho stáť?" Výsledkom úvahy bolo iba konštatovanie, že je to veľmi zaujímavá otázka, na ktorej zodpovedanie si s napätím počkáme. Nestalo sa. Bola to posledná zmienka o explozívnej hmle až do konca vojny.
Slovák sledoval dianie aj na pacifickom bojisku. Svojich čitateľov informoval aj o tamojšej novinke - kamikadze. Nová japonská zbraň: letec smrti, hlásal Slovák s veľkými titulkami. Čitatelia sa mohli relatívne podrobne dočítať o čo išlo. "Pohonná látka je len pre let k cieľu, lebo spiatočnej cesty už nieto." Slovákom denník prezradil aj to, že ide to je okrídlené torpédo riadené živým pilotom, ktorý sa snaží namieriť na bok lodí, lebo tam sú najzraniteľnejšie. Nikde nie je ani zmienka o zvrátenosti samovražedných útokov, skôr naopak: "Význam tejto novej zbrane je už dokázaný docielenými úspechmi."
Za prídely mohli špekulanti
Aj napriek tomu, že väčšinu správ bola o úspechoch nemeckej armády a prejavoch verejných činiteľov, z času na čas vyplávali na povrch aj v propagandistických novinách problémy so zásobovaním. Odpoveď na ich príčiny však bola jednoduchá. Fungovanie štátu je stopercentné, zavedenie prídelového systému si vyžiadal čierny trh.
Príkladom takéhoto uvažovania je správa o dočasnom nedostatku cigariet. Uverejnená bola hneď na prvej strane, čo bolo pre takýto typ správy nezvyčajné. Prvá strana bola vyhradená výlučne na agitačné, politické a úspechy oznamujúce príspevky.
Každý fajčiar mal podľa autora článku z 30. novembra nárok na šesť až osem kusov cigariet denne. O príčinách sa v krátkom rozhovore rozprával so šéfom štátnej tabakovej firmy. Ten tvrdil, že krátkodobý nedostatok fajčiva zapríčinilo SNP, ale cigariet je napriek tomu dosť. Problémom je, že sa nedostanú do trafík, lebo ich niekto zadržiava.
Pre propagandu bol týmto problém vyriešený. "Tento rozhovor presvedčil nás o tom, že len jednotliví nesvedomití špekulanti vymohli zavedenie lístkového systému," uzavrel spokojne novinár.
Strohejší bol oznam o upresnení výdaja mlieka, masla a rastlinných tukov. Noviny vysvetľujú, že najmä pri mlieku nie je možné "nikdy bezpečne oznámiť, či bude možno v nasledujúci deň vydať stanovené dávky". Dôvodom sú nepredvídateľné "dopravné alebo iné poruchy". Dospelí mali preto nárok na jeden deciliter mlieka na deň, chorí dva, deti do jedného roka sedem, deti do 14 rokov päť, tak isto aj tehotné a dojčiace ženy. Ešte striktnejšie boli obmedzenia v zásobovaní maslom. Nárok mali iba deti do osem rokov, aj to iba na osminu kilogramu týždenne.
Znova cez Golgotu!
Posledné číslo Slováka vyšlo dva dni pred oslobodením Bratislavy. Na tento víkend padla v roku 1945 Veľká noc. V celých novinách sa ani raz otvorene nespomína blížiaca sa prehra Nemecka a ľudáckeho režimu. Ani na jednom mieste nie je slovo porážka, denník budil dojem, že ide len o ďalší vojnový deň. O bombardovaní Nitry a bojoch pri Nových Zámkov noviny informovali rovnakým tónom ako pred tým o bojoch ďaleko za hranicami Slovenska.
Dve strany zo šiestich sú venované občianskej inzercii. Výrobca liehovín a ovocných štiav František Dubecký si v ten deň zaplatil inzerát, v ktorom svojim odberateľom prial pekné sviatky. Kino Lux v Bratislave avizovalo film Posledný záletník a konkurenčné kino Nástup premietalo Noc v Benátkach. V kultúrnej rubrike vyšiel prehľad Nacionálnej poézie v rokoch 1939 až 1945.
Náznaky porážky jednoznačne obsahoval úvodník ministra propagandy Jozefa Tida Gašpara. Pomenoval ho Znova cez Golgotu. "Skutočnosť v akej nás tohtoročná Veľká noc nachádza je taká, že nášmu národu prichodí zasa trpieť," oznámil národu. Poslednýkrát si vzal na paškál prezidenta Beneša - najväčšieho záškodníka Slovákov. Podľa Gašpara bol Beneš istý čas omráčený, ale už sa prebral. "V Londýne našiel spojencov v najväčších upíroch sveta," písal nenávistne.
Na druhej strane úplne dole sú zastrčené dve správičky o vojnovej situácii u nás. Jednu tvorí fotka rozbombardovanej Nitry, druhú krátky textík o "teroristickom útoku na Trnavu". Teroristami boli sovietski letci, ktorí vraj zaútočili "na čisto obytné štvrte mesta, kde široko-ďaleko niet nijakých vojensky dôležitých objektov". Pozemné boje na Slovensku sú vybavené jedným odsekom v článku o bitkách v Maďarsku. Spomína sa v ňom zničenie niekoľkých kolón Sovietskej armády pri Nových Zámkoch. Neporovnateľne väčší materiál pojednával o ostrých bojoch na rieke Rýn.
V tento deň bol poslednýkrát uverejnený pravidelný materiál prevzatý z nemeckého časopisu Das Reich. Autorom bol ríšsky minister propagandy Joseph Göbbels. Rozvíja úvahu o tom, že každá zmena v dejinách si žiadala veľké obete. Dejiny sú podľa neho k povoľným nemilosrdné. "Stratili sme tak veľa v tejto vojne, že nám zostáva už takmer iba naša česť, náš život a naša sloboda," uzatvoril Göbbels svoj apel na posledný boj.
Obyvateľov Bratislavy pripravovali na posledné boje pokyny pre poplachovú službu. Zatemnenie bolo povinné po siedmej večer do tri štvrte na šesť na ráno. Všetky budovy v meste, v ktorých boli verejné kryty mali byť stále otvorené. Ďalšie číslo Slováka už nevyšlo. 4. apríla bola oslobodená Bratislava.
Svet a Slovensko vo vojne - 1944Svet
6. júna
u vylodenie v Normandii.
október
u americké vylodenie na Filipínach, námorná bitka v zálive Leyte.
december
u posledný nemecký protiútok v Ardenách.
Slovensko
10. apríl
u 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR sa rozšírila na armádny zbor so
16- tisíc vojakmi.
11. august
u minister vnútra Mach vyhlásil štatárium zamerané proti partizánom.
21. - 29. august
u partizánska rozviedka v Sklabini popravila asi 100 ľudí.
27. august
u slovenskí vojaci a partizáni obsadili Ružomberok, začalo sa vraždenie tamojších Nemcov.
28. august
u v Martine partizáni postrieľali 32-člennú nemeckú vojenskú misiu z Rumunska. Nemecký veľvyslanec na to predložil Jozefovi Tisovi návrh na vojenský zásah nemeckej armády. Prezident súhlasil.
29. august
u nemecké jednotky prichádzajú na Slovensko. Veliteľ pripravovaného povstania Ján Golian vydal dohovoreným heslom signál na začatie odporu - začína sa SNP.
30 . august
u československá obrnená brigáda sa vydala z Británie na európsky kontinent, kde sa zapojila do bojov pri francúzskom meste Dunkerque, v boji vytrvala až do konca vojny.
31. august
u boli bez odporu odzbrojené dve východoslovenské divízie, ktoré mali podľa plánov otvoriť Červenej armáde cestu cez karpatské priesmyky.
5. september
u prezident vymenoval novú vládu pod vedením Štefana Tisa.
8. september
u Červená armáda začala operáciu v Karpatoch s cieľom preniknúť na Slovensko a pomôcť SNP.
19. september
u zo Slovenska sa začala evakuácia tunajších Nemcov. Do konca vojny ich odišlo 120-tisíc.
21. september
u bola oslobodená prvá slovenská obec Kalinov.
6. október
u československí vojaci vstúpili pri Duklianskom priesmyku na územie Slovenska.
27. október
u padlo centrum SNP Banská Bystrica, povstalci sa presunuli do hôr.
28. november
u nad holandským mestom Zwolle bol zostrelený a zabitý Otto Smik - letecké eso a jediný Slovák, ktorý velil britskej peruti. Pred ním bol v roku 1940 veliteľom 312. československej stíhacej perute Slovák Ján Ambruš.
