Dnes je Makov pokojná dedina. Na Kysuciach v údolí medzi kopcami Javorníkov žije časť dediny z cestovného ruchu. Makov má vleky a penzióny, pomerne rušné centrum a po stráňach rozťahané osady.

Dávne partizánske boje a rýchle oslobodenie pripomína veľká socha partizána, ktorá stojí nad dedinou na hranici s Českom. Mladší dedinčania o minulosti veľa nevedia, rozprávajú o nej iba najstarší.

Štefan Papaj z osady Kopanice hovorí, že do Makova sa z nemeckého zajatia vrátil dva týždne po oslobodení, 18. mája. Po Nemcoch zostal iba jeden rozstrieľaný tank. "Pôsobila tu partizánska jednotka Rodina a jej veliteľ bol Garnický, Ukrajinec. Keď odišiel do Ruska, prišiel namiesto neho partizán, ktorý sa volal Jánošík," hovorí Papaj.

Partizáni žili v horách, dolu v Makove boli Nemci. Vypálili osadu Greguše, lebo tam boli partizánske jednotky, ktorým miestni pomáhali. Gregušania ostali bez domov, dedinčania z Makova sa im pozbierali aspoň na základné potreby.

Partizánska skupina Rodina patrila k aktívnejším, na Kysuciach ničili vlaky, mosty, zabili asi 150 vojakov.

Papajov sused Rudolf Trebula mal počas oslobodzovania 20 rokov a bol doma. "Nemci spali u nás v izbe, na zemi, na slame, ale mali dosť peňazí. Horšie bolo s partizánmi, niektorí kradli. Mal som jeden pár topánok a aj tie mi vzali."

V Makove bola veľká bieda, miestni pestovali zemiaky, zopár ľudí robilo v lesoch. Dedina aj počas nemeckej prítomnosti ako-tak fungovala, deti chodili do školy.

Nemci podľa Trebulu za všetko dobre platili. Od domácich v osadách po kopcoch si kupovali vajíčka, mlieko aj zemiaky a vo svojej poľnej kuchyni si varili. Nepili, velitelia ich držali nakrátko. Dedinčanov, ktorí nič nemali s partizánmi, nechali na pokoji, lebo od nich mali potraviny aj drevo.

Ďalší Papajov sused Jozef Šimek chodil vtedy do školy. "Prestrelky s partizánmi boli niekedy aj každý deň. Ľudia robili na poli, začala sa prestrelka, tak museli utekať."

V strede Makova sa Nemci správali horšie. Usadili sa na poschodí obchodu s potravinami, brali si z nich bez platenia, domáci museli prespávať aj v pivniciach. Dnes je v dome cukráreň.

Vedie ju majiteľka domu Anna Kistanová, ktorá bola v čase vojny školáčkou. Jej rodičia podporovali partizánov, hoci sa denne stýkali s Nemcami vo svojom dome. "Nemci si u nás urobili kanceláriu a vysielač. Veliteľ Nemcov bol Rakúšan, vždy mi hovoril - Anna, prosím, umyť - keď potreboval umyť šálku," hovorí Kistanová.

V tomto dome sa raz na schodoch stretol veliteľ partizánov Jánošík s veliteľom Nemcov. Chcel Rakúšana zastreliť, ale Kistanová hovorí, že jej otec ho odhovoril. "Maj s ním pokoj, lebo nás tu všetkých dá vystrieľať," povedal Jánošíkovi a ten ho poslúchol.

Miestni obchodníci zásobovali tajne partizánov a zároveň ich Nemci nútili kopať zákopy. "Partizáni nerobili ľuďom zle, horší boli dedinčania, ktorí sa k nim pridali. Tí vedeli, ktorí miestni sú bohatí, a vykrádali ich, hoci sa tvárili ako partizáni," hovorí zákazníčka v cukrárni. Tvrdí, že Nemci sa partizánov báli, takže do hôr za nimi veľmi nešli, ale keď niekto z dedinčanov prezradil, kde sú, Nemci tam išli a občas bola bitka.

V máji 1945 prišli Rusi. "Za naším domom som videla, že vyskakujú z nákladného auta vojaci s batohmi. Na dvore si rozložili kaťuše, boli to strašné rany, keď strieľali," hovorí Kistanová.

Rusi obchody vylámali, pobrali všetko, čo im prišlo pod ruku. Keď mali chvíľu voľno, pozabíjali hydinu, uvarili, opili sa. S Nemcami však urobili krátky proces.

"Keď prišli Sovieti, netrvalo to hádam ani pol dňa a Nemcov vyhnali. Pod naše okno vtedy padla mína. Boli sme v izbe," hovorí Rudolf Trebula. 3. mája 1945 prišli, dva dni v dedine prespali a išli ďalej.

Svet a Slovensko vo vojne - 1942

Svet

5. jún

u porážka Japonska pri Midway.

19. november

u sovietsky protiútok pri Stalingrade.

Slovensko

25. marec

začiatok deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov. Pokyn vydal Tuka, Slovensko sa tak stalo prvým samostatným štátom, ktorý takto postupoval. Po správach o vyhladzovaní Židov boli deportácie zastavené. V tom čase bolo deportovaných asi 58-tisíc ľudí. Odsun sa opäť začal v októbri 1944. Zo Slovenska bolo deportovaných približne 70-tisíc Židov. Prevažná väčšina z nich zomrela v koncentračných táboroch.

27. máj

Slovenský parašutista v službách britskej armády Jozef Gabčík spolu s Čechom Kubišom v Prahe spáchali atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

leto 1942

Rýchla divízia slovenskej armády sa dostala až na Kaukaz.

22. október

Jozef Tiso prijal titul Vodca.