Zberať môžeme listy brezy, archangeliky lekárskej, brusnice, lipy, orecha kráľovského, ostružiny, podbeľu liečivého, púpavy, repíka, ríbezle čiernej, skorocelu kopijovitého, bazy, hlohu, jarabiny a ďalších rastlín.
Zberáme kvety agátu bieleho, ďateliny lúčnej, maku vlčieho, rumančeka kamilkového, bazy čiernej, pagaštanu konského, hlohu, jarabiny vtáčej a zádušníka brečtanovitého.
Vňať zberáme z prasličky roľnej, pŕhľavy dvojdomej, valeriány lekárskej; celú vňať s listami aj kvetmi z alchemiky žltozelenej, dúšky materinej a dúšky tymianovej, fialky roľnej, hluchavky bielej, komonice lekárskej, lastovičníka obyčajného, nátržníka husieho, pľúcnika lekárskeho, rebríčka obyčajného (myší chvost), zo slezu lesného a maurského, šalvie lekárskej a z ďalších rastlín.
Od júna možno zberať aj ďalšie liečivé rastliny:
Vňať ibiša lekárskeho, ligurčeka lekárskeho a paliny pravej, vňať s kvetmi benedikta lekárskeho, čakanky obyčajnej, divozelu, ihlice tŕnistej, jablčníka obyčajného, jastrabiny lekárskej, kapsičky pastierskej, levandule úzkolistej, ľubovníka bodkovaného, mäty piepornej, medovky lekárskej, ostrôžky poľnej, repíka lekárskeho, srdcovníka obyčajného, stavikrvu obyčajného, veroniky lekárskej, zemežlče menšej a tiež kvety ibiša konopovitého, lipy, nechtíka lekárskeho a nevädze poľnej.
Aby sme mali z liečivých rastlín čo najväčší osoh, musíme vedieť, kedy a ako ich zberať a následne sušiť.
Nadzemné časti liečivých rastlín zberáme pri peknom slnečnom počasí, po obschnutí rosy, keď ešte nie je horúčava. Zdravé listy zberáme predovšetkým pred začiatkom kvitnutia rastliny, kvety hneď ako sa rozvíjajú, vňať pri začiatku kvitnutia a plody v čase dozrievania. Suroviny zberáme do košov, látkových alebo papierových vriec, pričom ich nestláčame a dbáme na to, aby sa nezaparili. Podľa lunárneho kalendára astronomického ústavu v Prahe sú najvhodnejšími dňami pre zber liečiviek 8. a 9. máj, 20. a 21. máj a 26. až 29. máj.
Rastliny pred sušením zbavíme nečistôt a vňate môžeme zviazať do zväzkov. Sušíme ich na papieri, na sitových rámoch alebo stojanoch, na plachtách alebo na "platónkoch" v tenkej vrstve, v dobre vetraných miestnostiach. Väčšina rastlín (najmä vňať a listy) sa suší prirodzeným teplom v tieni, najlepšie na povale, vo vzdušných komorách a v kôlniach, ale i v suchých a vzdušných priestoroch v byte. Na slnku sušíme len korene rastlín, ktoré ešte umelo dosušujeme. Kvety a listy sušíme v uvedenom období v závislosti od počasia, a to prirodzeným spôsobom počas troch až šiestich dní, vňate počas šiestich až desiatich dní.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
